2 Cdo 156/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : L. I., bývajúca v B., zastúpená JUDr. J. H., advokátom v B., proti žalovaným : 1/ U., 2/ R. R.,
bývajúci v B., zastúpený JUDr. V. K., advokátom v B., o zaplatenie 7 942,71 € s prísl.,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 11 C 136/2003, o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 sp.zn. 14 Co 410/2009
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 sp.zn.
14 Co 410/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2011 sp.zn.
14 Co 410/2009 a opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2011 sp.zn.
14 Co 410/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 29. júla 2009 č.k. 11 C 136/2003-220 návrh
voči žalovanej 1/ zamietol, žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni 3 812,50 € a úroky
z omeškania vo výške 13 % od 10.7.2003 do zaplatenia, úroky z omeškania nad 13 %
zamietol, návrh vo zvyšku sumy 4 227,34 € a úrokov z omeškania 17,6 % od 23.6.2002
do 10.7.2003 zamietol. Vyslovil, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania
vo výške 44,81 €, žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške
44,81 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa a žalovaný 2/ nemajú
právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že škody na motorovom vozidle spôsobil
žalovaný 2/ pod vplyvom alkoholu a táto okolnosť bola objektívne zistená v trestnom konaní.
Ako vyplýva z poistných podmienok žalovanej 1/, poistenie motorových vozidiel sa
nevzťahuje na škodu, ktorá síce vznikla pri vedení motorového vozidla, ktorú však vodič
spôsobil na poistenej veci následkom požitia alkoholu alebo iných návykových látok. Z textu poistných podmienok vyplýva, že osoba vodiča nemusí byť totožná s osobou poisteného, čo je
nesporné aj z formulácie čl. 4 ods. 2 „pokiaľ poistený zveril vedenie motorového vozidla
osobe“, žalovaná 1/ teda postupovala v súlade s poistnými podmienkami, ktoré tvorili prílohu k poistnej zmluve a z obsahu ktorých sa mala a mohla žalobkyňa oboznámiť. Za škodu
zodpovedá žalovaný 2/, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla v dôsledku nezvládnutia vedenia
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Prihliadol aj na ustanovenie § 441 Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti poškodeného za vznik škody. V tomto konkrétnom prípade bolo
preukázané, že kľúče od motorového vozidla odovzdal tretím osobám vrátane žalovaného 2/
syn žalobkyne a synovia žalobkyne, v tom čase maloletí, umožnili zobrať vozidlo z garáže.
Ich konanie malo teda podstatný vplyv na vznik škody, avšak vzhľadom na ich vek za ich
konanie ako aj následky takéhoto konania zodpovedá zákonný zástupca, v danom prípade
žalobkyňa. Teda ustálil, že 52 % škody znáša žalobkyňa a 48 % znáša žalovaný 2/. Žalobkyňa
žiadala náhradu škody vo výške 7 942,71 € a keďže žalovaný 2/ bol zaviazaný na zaplatenie
škody 3 812,50 €, súd vo zvyšku návrh zamietol. O povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania rozhodol podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95, keď žalovaný 2/ sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 10.7.2003 v dôsledku výzvy žalobkyne. Úroky
z omeškania v tom čase vzhľadom na dvojnásobok diskontnej sadzby NBS mali výšku 13 %.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne ako aj žalovaného 2/ rozsudkom
z 22. marca 2011 č.k. 14 Co 410/2009-269 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
11 C 136/2003-220 zo dňa 29. júla 2009 v napadnutých častiach tak, že zaviazal žalovanú 1/
a žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 3 812,50 € s 13 % úrokom
z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia. Účastníkom nepriznal náhradu trov
prvostupňového konania. Uložil žalovanej 1/ zaplatiť žalobkyni k rukám právneho zástupcu
náhradu trov odvolacieho konania v sume 229,99 € do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že v predmetnom konaní o odvolacom konaní po úprave žalovaného
petitu zostala istina 7 942,71 € s 13 % úrokom z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu voči žalovanej 1/, pretože dospel k záveru, že
na prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia podľa čl. 4 bod 2 poistných podmienok
poistenia motorových vozidiel, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič
spôsobil následkom požitia alkoholu alebo iných návykových látok, alebo pokiaľ poistený zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom
týchto látok. Z ustáleného skutkového stavu vyplynulo, že žalovaný 2/ jazdil na motorovom
vozidle pod vplyvom alkoholu, pričom súd prvého stupňa si osvojil výklad tohto článku
poistných podmienok v súlade so žalovanou 1/, že výluka platí v každom prípade, ak vozidlo
viedol vodič pod vplyvom alkoholu. Odvolací súd vyhodnotil ako správnu odvolaciu
námietku žalobkyne, že takýto výklad je neprimerane extenzívny a nelogický v kontexte
s celým obsahom poistných podmienok. Už zo samotného obsahu tohto článku logicky
vyplýva, že za vodiča pre účely poistnej zmluvy treba považovať osobu poisteného, ktorý
vedie poistené motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo ktorý zverí poistené motorové
vozidlo osobe pod vplyvom alkoholu. Nemôže byť na ťarchu poisteného taký výklad, ktorý
by vylúčil poistné plnenie vo všetkých prípadoch, kedy sa motorové vozidlo dostane
z dispozície poisteného, napr. odcudzením a vedie ho tretia osoba pod vplyvom alkoholu.
Tomu zodpovedá i judikačná činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú
poukázala žalobkyňa v podanom odvolaní. Dospel teda k záveru, že neboli splnené
podmienky pre výluku spornej poistnej udalosti z poistenia motorového vozidla žalobkyne
ako poškodenej osoby zničením vozidla následkom havárie spôsobenej žalovaným 2/.
Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie spoluzodpovednosti
poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka na vzniku škody. Podľa § 422 ods. 1
Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú maloletými ten, kto je povinný
vykonávať nad nimi dohľad. Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa osoba
vykonávajúca dohľad zbaví zodpovednosti ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala.
Žalobkyňa nechala bez dohľadu v dispozícii svojich maloletých synov spoločný byt a súčasne
kľúče od garáže a poisteného motorového vozidla. Synovia túto situáciu využili na pozvanie
priateľov, spolu požívali alkohol a zjavne motivovaní túžbou po zábave a dobrodružstve
neskôr spoločne odišli na motorovom vozidle žalobkyne, ktoré viedol žalovaný 2/ pod
vplyvom alkoholu, čo následne viedlo k havárii a zničeniu motorového vozidla. Pokiaľ
maloletí synovia žalobkyne neboli dostatočne vedení k tomu, aby nezneužili poskytnutú
voľnosť uvedeným spôsobom, spoluzodpovedá žalobkyňa ako ich matka za vzniknutý
následok. Súd prvého stupňa preto správne ustálil pomer spoluzodpovednosti medzi
účastníkmi konania.
Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolanie žalovaného 2/, ktorý namietal v spore
svoju pasívnu legitimáciu. Zavinenie žalovaného 2/ na dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu bolo zistené v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne odsúdený a žalobkyňa bola
so svojím nárokom voči nemu odkázaná na občianskoprávne konanie. Skutočnosť, že
žalobkyňa má uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou 1/ nezbavuje žalovaného 2/
zodpovednosti za náhradu škody. Aj v prípade, ak by vzniknutú škodu žalobkyni v celosti
uhradila žalovaná 1/, vznikol by jej voči žalovanému 2/ regresný nárok na zaplatenie čiastky,
ktorú za žalovaného 2/ žalobkyni uhradila.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 220 O.s.p. čiastočne zmenil
napadnutý rozsudok tak, že na zaplatenie časti žalovanej istiny 3 812,50 € s 13 % úrokom
z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia žalobkyni, zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nezistil dôvody na zmenu časti
napadnutého rozsudku, ktorou súd prvého stupňa žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy
4 227,34 € s príslušenstvom zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu do výrokov 1 a 3 podala dovolanie žalovaná 1/,
ktorého prípustnosť odôvodňovala z ustanovenia § 238 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. V dovolaní uviedla, že pokiaľ odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa mal skúmať aj v akom rozsahu vznikol nárok žalobkyne voči každému
zo žalovaných. Miera spoluzavinenia žalobkyne 52 % vyjadruje zároveň aj mieru porušenia
základnej prevenčnej povinnosti vo vzťahu k vzniku škody. Mal za to, že vzhľadom
k uvedenému, keďže výška škody na motorovom vozidle bola ustálená v konaní
po znaleckom dokazovaní na 17 040,89 €, tak potom žalobkyňa musí znášať v dôsledku
porušenia prevenčnej povinnosti časť škody vo výške zodpovedajúcej 52 %, t.j. sumu 8 861,26 €. Žalovaná 1/ uhradila žalobkyni ešte pred podaním návrhu časť poistného plnenia
ako zálohu 9 294,30 €, čiže sumu vyššiu ako zodpovedá 48 % škody. Ďalej mal za to, že
pokiaľ súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne (v zmysle nesprávneho návrhu
žalobkyne) mal sa zaoberať aj podielmi dlžníkov, t.j. žalovaných na vzniku škody. Súd totiž
bez ďalšieho zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne, hoci povaha plnenia – keď
nárok voči žalovanej 1/ je nárokom voči poisťovateľovi titulom uzavretej poistnej zmluvy,
t.j. s nárokom na poistné plnenie, kdežto nárok voči žalovanému 2/ je nárokom na náhradu
škody zo zodpovednosti za škodu, takéto nerozdielne spoločenstvo vylučuje. Ak súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne a zároveň neurčil podiely dlžníkov, sú podiely dlžníkov
v zmysle § 511 ods. 2 rovnaké, čím súd de facto znemožnil regres poisťovateľa,
t.j. žalovanej 1/ voči žalovanému 2/ v zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
Uznesením z 28. júna 2011 č.k. 14 Co 410/2009-293 odvolací súd doplnil rozsudok
zo dňa 22. marca 2011 č.k. 14 Co 410/2009-269 o výrok, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v čiastke 140,31 € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Opravným uznesením z 28. júna 2011 č.k. 14 Co 410/2009-295 odvolací súd opravil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 č.k. 14 Co 410/2009-269 v časti
výroku vo veci samej tak, že správne má znieť : „Krajský súd v Bratislave rozsudok
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 11 C 136/2003-220 zo dňa 29.7.2009
v napadnutých častiach mení tak, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne 3 812,50 € s 13 % ročným úrokom z omeškania od 10.7.2003 až
do zaplatenia. Zvyšná časť rozsudku zostáva týmto uznesením nedotknutá“.
Žalobkyňa a žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalovanej 1/ písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je treba
zrušiť.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli
vady v zmysle § 237 písm.a/ až e/, g/ najavo.
Dovolací súd však zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c/a
Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.
c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(Nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)
v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Dovolací súd po preskúmaní danej veci zistil, že okresný súd žalobu voči žalovanej 1/
zamietol, pretože dospel k záveru, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia
podľa čl. 4 bod 2 poistných podmienok poistenia motorových vozidiel, podľa ktorého sa
poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič spôsobil následkom požitia alkoholu alebo iných
návykových látok, alebo pokiaľ poistenec zveril vedenie poisteného motorového vozidla
osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom týchto látok. Uzavrel, že za škodu zodpovedá
žalovaný 2/, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla a tohto aj zaviazal na úhradu predmetnej
škody, keď prihliadol na zodpovednosť poškodeného, ktorú určil tak, že žalobkyňa znáša
50 % škody a žalovaný 2/ 48 %. Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a uložil
obom žalovaným zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne istinu 3 812,50 € s príslušným
úrokom, keď uzavrel, že neboli splnené podmienky pre výluku z pôvodnej poistnej udalosti z poistenia motorového vozidla žalobkyni ako poškodenej osoby zničením vozidla následkom
havárie spôsobenej žalovaným 2/. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie spoluzodpovednosti poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka na vzniku
škody ako aj s ustálením pomeru spoluzodpovednosti medzi účastníkmi konania. Namietanie
pasívnej legitimácie zo strany žalovaného 2/ vyhodnotil ako nedôvodné, s tým, že hoci
žalobkyňa má uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou 1/ nezbavuje to žalovaného 2/
zodpovednosti za náhradu škody. Ak by aj vzniknutú škodu žalobkyni v celosti uhradila
žalovaná 1/, vznikol by jej voči žalovanému 2/ regresný nárok na zaplatenie čiastky, ktorú
za žalovaného 2/ žalobkyni uhradila. Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí
zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie istiny s príslušným úrokom spoločne a nerozdielne.
Hoci povaha plnenia – keď nárok voči žalovanej 1/ je nárokom voči poisťovateľovi titulom uzavretej poistnej zmluvy, t.j. nárokom na poistné plnenie a nárok voči žalovanému 2/ je
nárokom na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu, pričom svoje rozhodnutie ohľadne solidarity v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vôbec neodôvodnil.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku
je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Účelom odôvodenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.
Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu
zrušil v spojení s uzneseniami odvolacieho súdu, ktoré s rozsudkom súvisia a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti,
ani ďalšími dôvodmi dovolania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Záverom dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd opomenul rozhodnúť o odvolaní
žalobkyne do zamietavej časti rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcej sa istiny 4 227,34 €
s príslušenstvom.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. augusta 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová