2Cdo/153/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1a/ T. P., bývajúcej v O., 1b/ T. Y., bývajúcej v Z., 1c/ O. T., bývajúceho v O. (žalobcovia 1a/, 1b/ a 1c/ sú právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 1/ I. T., nar. E., zomrelému dňa E., naposledy bytom O., 2/ P. T., bývajúceho v O., zastúpeného splnomocneným zástupcom N. T., bývajúcim v O., 3/ G. T., bývajúceho v O., 4/ T. T., bývajúcej vo P., 5/ Y. L., bývajúceho v T., žalobcovia 3/ až 5/ zastúpení JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Saleziánska 4, proti žalovanej Žilina Invest, s. r. o., so sídlom v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 36 416 754, zastúpenej Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 29/6, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi H. T., nar. E., zomrelom E., vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C/417/2007, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2018 sp. zn. 8Co/209/2017, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2018 sp. zn. 8Co/209/2017 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27. septembra 2010 č. k. 7C/417/2007-173 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 25. januára 2012 č. k. 7C/417/2007- 260 konanie v časti proti žalovanému 1/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi H. T., nar. XX. Y. XXXX, zomrelému XX. H. XXXX patria nehnuteľnosti v kat. úz. O., a to pôvodná pozemnoknižná parcela č. 464, vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 345 pod B20 zapísaný podiel vo veľkosti 36/720, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 2612 - orná pôda o výmere 340 m2 a 1/20 parcely reg. E parc. č. 2613 - orná pôda o výmere 322 m2, obidve zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 354 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 388 pod B10 zapísaný podiel v 1/20, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností podiel vo veľkosti 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 3138 - orná pôda o výmere 1472 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX podiel vo veľkosti 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 3139 - orná pôda o výmere 1400 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a podiel vo veľkosti 1/20 parc. reg. E parcelné číslo 3140 - orná pôda o výmere 804 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a pôvodná pozemnoknižná parc. č. 433/a vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. 188 pod B9 zapísaný podiel v 1/5, ktorej zodpovedá v katastrinehnuteľností podiel vo veľkosti 1/5 parcely reg. E parcelné číslo 2134 - orná pôda o výmere 282 m2 a podiel 1/5 parcely reg. E parcelné číslo 2323 - orná pôda o výmere 1009 m2, obidve zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti. Ďalej súd návrh žalobcov proti žalovanému 1/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi H. T., nar. XX. Y. XXXX, zomrelému XX. H. XXXX patrí 1/8 pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 159 - dom, dvor vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 96 pod B-10 zapísaný podiel 1/12, ktorá je v katastri nehnuteľností v stave neidentickom, zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Taktiež súd žalobu žalobcov proti žalovaným 2/ a 3/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi H. T., nar. XX. Y. XXXX a zomrelom XX. H. XXXX, patria nehnuteľnosti v kat. území O., a to pôvodná pozemkovoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 304 pod B-13 zapísaný podiel v 1/10, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností parc. registra C-KN č. 1700/63 - ostatná plocha o výmere 2997 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-tiny, parc. registra C-KN č. 1532/45 - ostatná plocha o výmere 16142 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/10 zapísaný pod B-2 na základe kúpnej zmluvy č. P. a na liste vlastníctva č. XXXX zapísané parcely registra C-KN ako parc. č. 1700/174 - orná pôda o výmere 207 m2, parc. č. 1700/175 - orná pôda o výmere 173 m2 a parc. č. 1700/176 - orná pôda o výmere 111 m2, v podiele 1/10-ne zapísanom pod B-9, pôvodná pozemkovoknižná parc. č. 610 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 305 pod B-11 zapísaný podiel v 1/10, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. registra C-KN pod parc. č. 1532/46 - ostatná plocha o výmere 5750 m2 a pod parc. č. 1700/64 - ostatná plocha o výmere 907 m2 v podiele zapísanom pod B-11 vo výške 1/10-tiny a na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 1700/177 - orná pôda o výmere 64 m2 v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-tiny, pôvodná pozemkovoknižná parc. č. 624 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 351 pod B-16 zapísaný podiel v 1/10, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností parc. registra C-KN č. 1532/62 - ostatné plochy o výmere 6277 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-3 vo veľkosti 1/10, zamietol. Žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ trovy konania vo výške 312,60 eur priamo na účet právneho zástupcu žalovaných Mgr. Jána Páchnika vedený vo P., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V tomto konaní vystupovali ako žalovaní tieto subjekty: 1/ N. T., 2/ Goinvest 1, s. r. o., Žilina, 3/ Žilina Invest, s. r. o. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaného 1/ H. T., ktorý zomrel v roku XXXX nebol v čase smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto nemohol žalovaný 1/ nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti titulom dedenia a nemohol ani platne previesť na základe kúpnych zmlúv vlastnícke právo na žalovaných 2/ a 3/, nakoľko nemohol previesť viac práv ako mal. Zároveň súd prvej inštancie mal za to, že z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 z 05. septembra 1996 nevyplýva, že by predmetom prejednania dedičstva bola takto označená nehnuteľnosť. Teda ani to, že by žalovaný 1/ takto označenú nehnuteľnosť na základe uvedeného titulu nadobudol, resp. bol jej držiteľom. Podľa súdu prvej inštancie Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 z 05. septembra 1996, ako aj kúpne zmluvy, nemali za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným podielom v predmetných nehnuteľnostiach žalovaných 1/, 2/ a 3/. Avšak konštatoval, že samotné rozhodnutie, ako aj kúpne zmluvy boli titulom, na základe ktorého žalovaní vstúpili do oprávnenej držby nehnuteľností. Žalovaný 1/ podľa súdu prvej inštancie nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že jeho právny predchodca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vychádzal z toho, že predmetné nehnuteľnosti boli notárom zaradené do dedičstva, pričom bolo preukázané, že podklady k prejednaniu dedičstva si zabezpečil notár, na základe žiadosti matky žalovaného 1/, ktorý z nich aj pri vydávaní osvedčenia o dedičstve vychádzal. Ďalej dôvodil, že dohoda o generálnom urovnaní medzi žalovaným 1/ a žalobcami bola uzatvorená 05. októbra 2005, teda po uzatvorení vyššie uvedených kúpnych zmlúv a jej predmetom neboli sporné nehnuteľnosti. V predmetnej dohode žalobcovia nevzniesli ďalšie nároky ohľadom iných parciel. Predmetná dohoda objektívne nemohla spôsobiť v žalovanom 1/ pochybnosť, že jeho držba sporných nehnuteľností nemohla byť oprávnená, nakoľko žalobcovia sa obrátili na žalovaného 1/ s konkrétnou požiadavkou, a nemožno preto od žalovaného 1/ spravodlivo požadovať, aby napriek tomu, že iné nároky neboli vznesené si „pre istotu“ spätne preskúmaval a overoval svoj nadobúdací titul, keď už navyše sporné nehnuteľnosti previedol na žalovaných 2/ a 3/, a počas doby od právoplatného osvedčenia o dedičstve až do povolenia vkladu kúpnych zmlúv, keď mal nehnuteľnosti v držbe, nemal a nemohol mať pochybnostio tom, že mu nehnuteľnosti patria. Žalovaný 1/ sa podľa súdu prvej inštancie mohol oprávnene domnievať, že dohoda o generálnom urovnaní predmetný nárok žalobcov vyriešila, a že žalobcovia už ďalšie nároky nemajú, a preto ani nemal dôvod informovať žalovaných 2/ a 3/ o uzatvorení dohody o generálnom urovnaní, nakoľko nárok z tejto dohody uspokojil. Pokiaľ ide o žalovaných 2/ a 3/ pri uzatváraní kúpnych zmlúv súd prvej inštancie uviedol, že taktiež vychádzali z právoplatného osvedčenia o dedičstve, a nemali teda závažný dôvod pochybovať o jeho správnosti, resp. ho pri bežnej opatrnosti preskúmavať. Povolením vkladu jednotlivých kúpnych zmlúv vstúpili žalovaní 2/ a 3/ do oprávnenej držby, v tejto držbe neboli nikým až do 30. augusta 2007 rušení. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že k 21. septembru 2006 nadobudli žalovaní 2/ a 3/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (tak ako sú na nich vedené na príslušných LV) titulom vydržania, keď pri nehnuteľnostiach žalovaných 2/ a 3/ bola započítaná oprávnená držba žalovaného 1/. Súd preto žalobu žalobcov proti žalovaným 2/ a 3/ zamietol.

2. Krajský s ú d v Žiline (ďalej l e n „odvolací s úd“) rozsudkom z 30. novembra 2018 sp. zn. 8Co/209/2017 rozsudok okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom vo výroku, ktorým súd návrh žalobcov proti žalovanému 3/ (Žilina Invest, s. r. o., so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 36 416 754), t. č. voči žalovanej o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi H. T., nar. XX. Y. XXXX a zomrelom XX. H. XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území O., a to pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 304 pod B-13 zapísaný podiel 1/10-ina, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX zapísané parcely registra C- KN ako parc. č. 1700/174 - orná pôda o výmere 207 m2, parc. č. 1700/175 - orná pôda o výmere 173 m2 a parc. č. 1700/176 - orná pôda o výmere 111 m2, v podiele 1/10-ine zapísanom pod B-9 pozemnoknižná parc. č. 610 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 305 pod B-11 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 1700/177 - orná pôda o výmere 64 m2 v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-iny, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke č. 345, zapísaný podiel 36/720-in pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 - orná pôda o výmere 89 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny, zapísanom pod B-31, parcela registra C-KN č. 2551/104 - orná pôda o výmere 149 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-12 vo veľkosti 1/20-iny, parcela registra C-KN č. 2551/105 - orná pôda o výmere 148 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-13 vo veľkosti 1/20-iny, parcela registra C-KN č. 2551/308 - orná pôda o výmere 422 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny pod B-46 zamietol, zmenil tak, že určil že do dedičstva po poručiteľovi H. T., nar. XX. Y. XXXX a zomrelom XX. H. XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území O., a to pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 304 pod B-13 zapísaný podiel 1/10-iny, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností parcela registra C-KN č. 1700/174 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/175 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/176 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v PK vložke č. 345, zapísaný podiel 36/720-in pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny, zapísanom pod B- 31, parcela registra C-KN č. 2551/104 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B-12, parcela registra C-KN 2551/105 - orná pôda o výmere 134 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B-13, parcela registra C-KN č. 2551/308 - orná pôda o výmere 422 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B-46. Zároveň rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo nesporne preukázané zo strany súdu prvej inštancie a ani nebolo stranami spochybňované, že označené nehnuteľnosti boli vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov

- H. T., nar. XX. Y. XXXX, zomrelého XX. H. XXXX. Nesprávne boli zahrnuté do majetku osoby s rovnakým menom a priezviskom a dedením ich nadobudol žalovaný 1/. Právny predchodca žalovaného 1/, a to H. T., nar. XX. T. XXXX, zomrelý XX. Y. XXXX, nebol nikdy vlastníkom týchto nehnuteľností a nemohli byť preto tieto ani predmetom dedenia žalovaným 1/. Súd prvej inštancie všakkonštatoval, že žalovaný 1/ ako nadobúdateľ dedičstva, teda dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, vstúpil do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vznik jeho držby spochybňovali. Niektoré z nehnuteľností, ktoré žalovaný 1/ nadobudol dedením však tento previedol kúpnou zmluvou na žalovaného 2/, ktorý v priebehu konania zanikol a kúpnymi zmluvami na žalovaného 3/, t. č. žalovanú. Bolo možné súhlasiť s pôvodným žalovaným 1/ v tom, že nemohol mať vedomosti o tom, že nehnuteľnosti by nemali byť predmetom dedenia, lebo jeho právny predchodca ich nenadobudol. Osvedčenie o dedičstve vydal totiž štátny orgán v osobe súdneho komisára. Žalovaný 1/ však potom ako ho žalobcovia oslovili tvrdením, že jeho právny predchodca nebol vlastníkom označených nehnuteľností uzavrel s týmito zmluvu o generálnom urovnaní dňa 05. októbra 2005. Dozvedel sa tak o zámene poručiteľov a mohol mať už pochybnosti, že držba sporných nehnuteľností z jeho strany nemohla byť oprávnená. Na uvedené konštatovanie poukazuje aj prehlásenie žalovaného 1/ z 30. januára 2006. Napokon aj v priebehu súdneho konania žalovaný 1/ uzavrel so žalobcami zmluvy riešiace urovnanie vlastníckeho práva k časti majetku, ktorý zostal v jeho vlastníctve. Podľa odvolacieho súdu si tak nemohol byť vedomý dobrej viery ohľadom nadobudnutia nehnuteľností, a preto v dobrej viere nemohol byť ani žalovaný 3/, čiže žalovaná, ktorá nehnuteľnosti nadobudla kúpou. Odvolací súd mal tiež z obsahu spisu zistené, že žalovaného 3/, t. č. žalovanú, ktorá odkúpila nehnuteľnosti od žalovaného 1/ (rovnako aj žalovaný 2/) pri uzatváraní kúpnych zmlúv zastupovala na základe mandátnej zmluvy - zmluvy o zriadení činnosti pri realizácii výkupu pozemkov a splnomocnení spoločnosť I. F. I. Group, a. s. Z toho dôvodu odvolací súd mal za to, že možno uviesť, a to súhlasiac s odvolaním žalobcov 1/ a 2/, že nielenže si žalovaný 3/ - t. č. žalovaná, ako právnická osoba mala overiť vlastnícke pomery k predmetu kúpy, ale si ich aj overila. Žalobcovia i žalovaný 1/ v tejto súvislosti totiž zhodne potvrdili, že od zastupujúcej spoločnosti žalovaného 3/ - t. č. žalovanej, získali poznatky o nesprávnom nadobudnutí nehnuteľností zo strany žalovaného 1/. Na tomto mieste je potrebné uviesť aj to, že bolo všeobecne známe, že v rozhodnom čase bola snaha vykúpiť pozemky pre automobilku KIA čo najskôr bez toho, aby mnohé vlastnícke vzťahy boli usporiadané. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie v tejto opätovne preskúmavanej časti vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s obranou žalovaného 3/, t. č. žalovanou v konaní, že vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla vydržaním započítajúc oprávnenú držbu žalovaného 1/, a to po smrti poručiteľa H. T., nar. XX. Y. XXXX, zomrelého dňa XX. H. XXXX.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 420 písm. f/ CSP a na § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ CSP. Vo vzťahu k § 420 písm. f/ CSP uviedla, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že k 21. septembru 2006 nadobudla spolu s o žalovaným 2/ vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania, keď pri vydržacej dobe bola započítaná aj oprávnená držba právneho predchodcu. V konaní bolo preukázané, že písomné prehlásenie žalovaného 1/ z 30. januára 2006, vydané tiež po uzatvorení kúpnych zmlúv, sa netýkalo sporných nehnuteľností. Pričom súd prvej inštancie tu konštatoval, že toto prehlásenie nemalo vplyv na dobromyseľnosť žalovaného 1/, keďže sa netýkalo sporných nehnuteľností a ani na dobromyseľnosť. Uviedla, že nesprávny je však záver odvolacieho súdu o tom, že uzavretím dohody o urovnaní a podpísaním prehlásenia sa žalovaný 1/ stal nedobromyseľným, čo malo mať vplyv na ich dobromyseľnosť. Má za to, že dohoda o urovnaní ani prehlásenie sa netýkali sporných nehnuteľností. K týmto právnym skutočnostiam došlo až po uzavretí kúpnych zmlúv, pričom dovolateľka nebola účastná týchto právnych úkonov. Z uvedeného má za to, že v rozhodnom čase bola dobromyseľná o tom, že sporné nehnuteľnosti jej patria. Uvedeným podľa názoru dovolateľky došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je dôvodné.

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanieprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

6. V danom prípade z dovolania žalovanej jednoznačne vyplýva, že tá napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu na základe ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

7. V zmysle § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolateľka poukázala na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne v tom, že v konaní namietala, že má za to, že dohoda o urovnaní ako aj prehlásenie sa netýkali nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. K týmto právnym skutočnostiam došlo až po uzavretí kúpnych zmlúv, pričom dovolateľka nebola účastná týchto právnych úkonov. Z uvedeného má za to, že v rozhodnom čase bola dobromyseľná o tom, že sporné nehnuteľnosti jej patria.

9. Dovolacím dôvodom vytýkaným dovolateľkou je tzv. vada zmätočnosti upravená v § 420 písm. f/ CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. 251/03).

10. Dovolateľka odvolaciemu súdu vytýkala v prvom rade nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01.07.2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

11. Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP a je zmätočné. Dovolaciemu súdu nie je predovšetkým jasná odpoveď odvolacieho súdu týkajúca s a ne/preukázania vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to s ohľadom na dobromyseľnosť dovolateľky.

12. Dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o žalovaných 2/ a 3/, pri uzatváraní kúpnych zmlúv taktiež vychádzali z právoplatného osvedčenia o dedičstve a nemali teda závažný dôvod pochybovať o jeho správnosti, resp. ho pri bežnej opatrnosti preskúmavať. Povolením vkladu jednotlivých kúpnych zmlúv vstúpili žalovaní 2/ a 3/ do oprávnenej držby, v tejto držbe neboli nikým až do 30. augusta 2007 rušení. Nadobudnutím právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve 21. septembra 1996 vstúpil žalovaný 1/ do oprávnenej držby. V konaní súd nemal za preukázané, že by došlo k prerušeniu dobromyseľnosti žalovaného 1/. Jeho oprávnená držba trvala až do odvkladovania predmetných kúpnych zmlúv, t. j. do 24. septembra 2004 (8 rokov 3 dni), do 01. júna 2005 (8 rokov, 8 mesiacov, 10 dní) a 22. februára 2006 (9 rokov, 5 mesiacov, 1 deň) a po odvkladovaní predmetných kúpnych zmlúv ani k prerušeniu dobromyseľnosti žalovaných 2/ a 3/, ktorým je potrebné v časti prevedených nehnuteľností započítať aj dobromyseľnú držbu žalovaného 1/. Súd dospel k záveru, že žalovaní 2/ a 3/ splnili podmienky 10-ročnej vydržacej doby, ktorá sa počíta od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve od 21. septembra 1996, a ktorá uplynula dňa 21. septembra 2006. Výzva žalobcov zo dňa 30. augusta 2007 nemohla spôsobiť prerušenie dobromyseľnej držby žalovaných 2/ a 3/. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že k 21. septembru 2006 nadobudli žalovaní 2/ a 3/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (tak ako sú na nich vedené na príslušných LV) titulom vydržania, keď pri nehnuteľnostiach žalovaných 2/ a 3/ bola započítaná oprávnená držba žalovaného 1/. Súd preto žalobu žalobcov proti žalovaným 2/ a 3/ zamietol.

12.1. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom konštatoval, že bolo možné súhlasiť so žalovaným 1/ v tom, že nemohol mať vedomosti o tom, že nehnuteľnosti by nemali byť predmetomdedenia, lebo jeho právny predchodca ich nenadobudol. Osvedčenie o dedičstve vydal totiž štátny orgán v osobe súdneho komisára. Žalovaný 1/ však potom, ako ho žalobcovia oslovili tvrdením, že jeho právny predchodca nebol vlastníkom označených nehnuteľností uzavrel s týmito zmluvu o generálnom urovnaní dňa 05. októbra 2005. Odvolací súd konštatoval, že sa tak dozvedel o zámene poručiteľov a mohol mať už pochybnosti, že držba sporných nehnuteľností z jeho strany nemohla byť oprávnená. Na uvedené konštatovanie poukázal aj na prehlásenie žalovaného 1/ z 30. januára 2006. Napokon aj v priebehu súdneho konania žalovaný 1/ uzavrel so žalobcami zmluvy riešiace urovnanie vlastníckeho práva k časti majetku, ktorý zostal v jeho vlastníctve. Podľa odvolacieho súdu si tak nemohol byť vedomý dobrej viery ohľadom nadobudnutia nehnuteľností, a preto v dobrej viere nemohol byť ani žalovaný 3/, čiže žalovaná, ktorá nehnuteľnosti nadobudla kúpou.

13. Dovolací súd uvádza, že predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti v katastrálnom území O. zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. 304 pod B-13, zapísaný podiel v 1/10 parc. č. 609, v pozemkovej knihe vo vložke č. 305 pod B-11 zapísaný podiel v 1/10 parc. č. 610, v pozemkovej knihe vo vložke č. 351 pod B-16 podiel v 1/10 parc. č. 624, v pozemkovej knihe vo vložke č. 345 pod B-20 podiel 36/720 parc. č. 464, v pozemkovej knihe vo vložke č. 388 pod B-10 podiel v 1/20 parc. č. 354, v pozemkovej knihe vo vložke č. 188 pod B-9 podiel v 1/5 parc. č 433/a, v pozemkovej knihe vo vložke č. 96 pod B-10 podiel v 1/12 parc. č. 159. Uvedené nehnuteľnosti sú aj predmetom aktív Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 po poručiteľovi H. T., nar. XX. T. XXXX a zomrelému XX. Y. XXXX.

14. Z obsahu dohody o generálnom urovnaní (č. l. 64 spisu) medzi žalobcami a žalovaným 1/ vyplýva, že predmetom tejto dohody s ú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O. zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. 606, p. č. PKN 552/1/2, PKN 552/7/2, PKN 661/74/1 a PKN 661/75/2.

15. Z prehlásenia žalovaného 1/ (č. l. 101 spisu) vyplýva, že toto prehlásenie sa týka nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. 171 parc. č. 616b, v KN-E ako parc. č. 1594.

16. Dovolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že predmetom tohto konania nie sú nehnuteľnosti uvedené v obsahu dohody o generálnom urovnaní medzi žalobcami a žalovaným 1/ a ani nehnuteľnosti uvedené v prehlásení žalovaného 1/, o ktoré sa opieral a svoje rozhodnutie založil odvolací súd s odôvodnením, že sa takto žalovaný 1/ dozvedel o zámene poručiteľov a mohol mať už pochybnosti, že držba sporných nehnuteľností z jeho strany nemohla byť oprávnená. Takéto konštatovanie odvolacieho súdu, že sporné nehnuteľnosti neboli z uvedeného dôvodu v oprávnenej držbe žalovaného 1/ nie je podľa dovolacieho súdu náležite odôvodnené. Je totiž nepochybné, že predmetom Osvedčenia o dedičstve D 2158/92, Dnot 1251/93 (č. l. 31 spisu) z 05. septembra 1996, boli aj iné nehnuteľnosti, než tie, ktoré sú predmetom tohto konania, preto nie je celkom jasné, prečo mal mať pôvodný žalovaný 1/, po uzavretí dohody o generálnom urovnaní so žalobcami pochybnosti o tom, že aj držba ostatných nehnuteľností bola z jeho strany (bez ďalšieho) neoprávnená. Za daného stavu dovolací súd zistil extrémny rozpor medzi obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ich hodnotením rozhodnutí a odôvodnením odvolacieho súdu. Dovolací súd má za to, že odvolací súd dovolaním napadnutý rozsudok v otázke preukázania ne/dobromyseľnosti žalovaného 1/ a žalovaného 3/, v čase uzatvárania kúpnych zmlúv, neodôvodnil dostatočne a predovšetkým preskúmateľným spôsobom, prič om t ý m doš lo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý súdny proces. Za daného stavu veci je dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP nielen prípustné, ale aj dôvodné a potrebné je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). O trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.