UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P. Q., bývajúcej v C., zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom v Čadci, Mierová č. 1725, proti žalovaným 1/ F. L., bývajúcemu v C., 2/ W. F., bývajúcej v C., 3/ G. D., bývajúcej v C., 4a/ G. W., bývajúcemu v C., 4b/ T. L., bývajúcej v C. (žalovaní 4a/ a 4b/ ako právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej 4/ H. W.), 5/ P. P., bývajúcej v C., 6/ P. P., bývajúcej v C., 7/ F. Q., bývajúcemu v C., 8/ G. C., bývajúcej v X., 9/ P. O., bývajúcej v C., 10/ Q. J., bývajúcej v C., 11/ S. I., bývajúcej v X., 12/ Y. L., bývajúcej v C., 13/ C. X., bývajúcej v C., 14/ Y. Q., bývajúcemu v C., 15/ G. C., bývajúcej v C., 16/ P. O., bývajúcej v C., 17/ Y. T., bývajúcej v C., 18/ P. D., bývajúcej v C., 19/ D. P., bývajúcemu v C., 20/ U. T., bývajúcej v C., 21/ F. Q., bývajúcemu v C., 22/ Y. Q., bývajúcej v C., 23/ Y. U., bývajúcej v C., 24/ H. U., bývajúcemu v C., 25/ F. O., bývajúcej v O., 26/ Y. O., bývajúcej v X., 27/ X. O., bývajúcej v C., 28/ Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, za neznámych vlastníkov, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v štádiu rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/37/2018, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2019, sp. zn. 10Co/6/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 12. septembra 2018, č. k. 4C/37/2018-271 odmietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala neodkladným opatrením zakázať žalovaným 1/, 2/, 3/, 9/, 10/, 23/, 4a/, 4b/ nakladať (zaťažiť alebo scudziť) so svojím spoluvlastníckym podielom na pozemku parcela EKN 4093/1, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území C.. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie odmietol z dôvodu, že nemal náležitosti návrhu vyžadované podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a neboli pripojené k návrhu listiny, na ktoré sa návrh odvolával (§ 326 ods. 2 CSP). S poukazom na §327 CSP okresný súd vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňoval a preto rozhodol ako je vyššie uvedené.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením z 28. februára 2019, sp. zn. 10Co/6/2019 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a jej odvolaniu nevyhovel.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.
4. Protistrana sa k dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii jednotlivých procesných vád konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.
8. Najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017), uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
9. Najvyšší súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - z a istých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 8 Cdo 83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. Výpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí, sp. zn. 3 Cdo 157/2017, 5 Obdo 76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).
10. V danom prípade súd prvej inštancie v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobkyni, potvrdeného uznesením odvolacieho s údu, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol z dôvodu, že nemal náležitosti návrhu vyžadované podľa § 326 ods. 1 CSP a nebolipripojené k návrhu listiny, na ktoré sa návrh odvolával (§ 326 ods. 2 CSP).
11. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
12. Vzhľadom na to dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné podľa § 477 písm. c/ CSP odmietol.
13. Úspešným žalovaným dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.