UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. T., nar. G., bývajúceho t. č. u starých rodičov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vec í a rodiny Prievidza, dieťa matky J. T., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila č. 47, otca I. T., bývajúceho v P., starí rodičia ako navrhovatelia 1/ N. T., bývajúca v P., 2/ R. T., bývajúci v P., starí rodičia zastúpení JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom v Bojniciach, Prievidzská č. 254/26, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7 P 60/2016, o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 20. apríla 2017 sp. zn. 17 CoP 20/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prievidza (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 3. februára 2017 č. k. 7 P 60/2016-95 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil navrhovateľom 1/ N. T. a 2/ R. T., aby vždy v tretí a v štvrtý utorok v kalendárnom mesiaci, v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod., a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. 9 P 54/2016-7 zo dňa 13. októbra 2016, znášali styk matky dieťaťa s maloletým I., pričom pri realizácii styku bude prítomný starý otec maloletého R. T. s tým, že matka si dieťa v určenú hodinu prevezme pred rodinným domom navrhovateľov 1/ a 2/, a kde ho aj v určenú hodinu vráti. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Na odvolanie starých rodičov Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 20. apríla 2017 sp. zn. 17 CoP 20/2017 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým I. každý párny utorok v kalendárnom mesiaci, v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti starých rodičov z matkinej a j otc ovej strany, a t o a ž do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, vedenej na danom okresnom súde pod sp. zn. 7 P 60/2016. Matka si dieťa v určenú hodinu prevezme pred rodinným domom starých rodičov N. T. a R. T., kde ho aj v určenú hodinu vráti. 3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie v zmysle § 421 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1. júla 2016 (ďalejlen „CSP“). Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnili s poukazom n a § 432 CSP. Konštatovali, že krajský súd v rámci rozhodovania dospel k nesprávnemu záveru, na základe ktorého nesprávne rozhodol predmetným uznesením, v súvislosti s č ím poukázali n a celú textáciu bodu 8 n a s tr. 5 napadnutého uznesenia, poukázali na citáciu z bodu 9 na str. 6 napadnutého uznesenia. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v záveroch odvolacieho súdu, rovnako ako aj rozhodnutí o úprave styku. Podľa názoru dovolateľov správne posúdenie veci spočíva v tom, že prvoradé sú práva dieťaťa a v tomto prípade s prihliadnutím na vek maloletého a jeho opakovane prejavený názor, je potrebné rešpektovať práva a názory dieťaťa. Uviedli, že súd uprednostnil práva matky pred právami dieťaťa. Z vyjadrení maloletého vyplýva, že v súčasnosti sa nechce stýkať s matkou. U maloletého stále pretrvávajú traumy z jeho matky, ešte nie je pripravený na styk s matkou. Maloletý pred začatím styku matke uviedol, že sa s ňou nechce stretávať a styk sa nezrealizoval. Majú za to, že obnovenie kladného vzťahu maloletého k jeho matke je potrebné realizovať veľmi citlivo, a nie tak, ako to upravil odvolací súd. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. K dovolaniu sa vyjadril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý uviedol, že nebude namietať prerušenie konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti na okresnom súde. 5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že odvolací súd posúdil vec právne správne a žiadala dovolanie zamietnuť. 6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých patrí medzi tzv. mimosporové konanie, ktoré je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v § 111 a nasl. Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z. (ďalej aj „CMP“). Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa neho sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej aj „CSP“) (§ 2 ods. 1 CMP). To platí i pre konanie o dovolaní. Keďže CMP neustanovuje inak (viď § 76 CMP), bolo potrebné na dovolacie konanie v danej veci aplikovať CSP. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. 11. Podľa § 357 písm. d/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 12. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 13. V prejednávanej veci dovolatelia dovolaním napadli uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní starých rodičov maloletého proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 421 CSP a s poukazom na § 432 CSP. V zmysle § 421 ods. 2 CSP, ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP, vrátane uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 357 písm. d/ CSP). Z uvedeného vyplýva, že dovolanie starých rodičov maloletého proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o neodkladnom opatrení nie je prípustné.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP). 15. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.