UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Lawyer Partners, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti žalovanému L. X., bývajúcemu Q., o zaplatenie 13,28 €, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 1 Ro 392/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. decembra 2014 sp.zn. 3 Co 421/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 23. januára 2014 č. k. 1 Ro 392/2013-16 uložil žalobkyni, aby do 8 dní zaplatila súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu vo výške 6,50 € v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. decembra 2014 sp.zn. 3 Co 421/2014 potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak napadnutým uznesením vyrubil žalobkyni v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom k 9.1.2013. Tento poplatok bol vyrubený k dátumu, kedy žaloba napadla v elektronickej podobe na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Nie je možné akceptovať tvrdenia žalobkyne v jej odvolaní, že v tomto prípade poplatková povinnosť vznikla podaním návrhu ešte v r. 2006. Ako už bolo konštatované, o návrhu žalobkyne, ktorý bol podaný v roku 2006, bolo rozhodnuté v konaní pod sp.zn. 5Ro/129/2008, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Preto jej nové podanie - žaloba, datovaná dňom 23.3.2006, zaslaná v elektronickej podobe dňa 9.1.2013 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (a následne postúpená súdu prvého stupňa) je v podstate novou žalobou, ktorou riadne začalo konanie. Súd prvého stupňa vytvoril z tohto elektronického podania súdny spis a tento úkon, keďže je uvedený v Sadzobníku súdnych poplatkov aj riadne spoplatnil. Poplatok vyrubil v lehote podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platnom ku dňu podania žaloby na súd, lebo tátotrojročná lehota začína plynúť až od konca roku 2013. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto prípade nejde o premlčaciu lehotu na základe uplynutia ktorej by bolo nutné premlčania sa dovolať, ale súd sám z úradnej moci po jej uplynutí takýto poplatok vyrubiť nemôže. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD nosiči bol protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, kedy žiadne ustanovenie zákona č. 71/1992 Zb. neumožňovalo súdu vyrubiť poplatok za vytvorenie spisu. Nemožno preto od nej v roku 2013 vyžadovať zaplatenie súdneho poplatku vo veci, v ktorej konanie začalo na návrh podaný už v roku 2006. V roku 2013 nebol podaný žiadny nový (resp. ďalší) návrh na začatie konania, ale len rovnopis návrhu, ktorý podal už v roku 2006 - tomuto návrhu treba aj podľa názoru ústavného súdu priznať účinky ku dňu jeho podania. V danom prípade bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať tým, že bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 20a Sadzobníka v čase, keď pre to nebol zákonný podklad a došlo k preklúzii v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. So zreteľom na to žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 204/2014, 2 Cdo 357/2014, 2 Cdo 367/2014, 2 Cdo 437/2014, 2 Cdo 449/2014, 3 Cdo 268/2014, 4 Cdo 442/2014, 5 Cdo 260/2014, 7 Cdo 549/2014, 8 Cdo 73/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.