2 Cdo 151/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci žalobkyne V. K., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. J. Š., advokátom, S., za účasti vedľajšieho účastníka JUDr. A. H., advokáta, K., proti žalovaným 1/ A., a.s., B., 2/ S., zastúpená A., a.s., B., o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4 C 416/2002, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. januára 2009 sp. zn. 8 Co 11/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 24.10.2007 č.k. 4 C 416/2002-153 zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobkyni na bolestnom sumu 918 000 Sk so 16,5 % úrokom z omeškania a ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, taktiež zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobkyni na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 1 830 000 Sk so 16,5 % úrokom z omeškania ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu proti žalovanej 2/ okresný súd zamietol. Žalovanú 1/ zaviazal zaplatiť okresnému súdu súdny poplatok v sume 137 400 Sk, trovy štátu v sume 629 Sk a nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 201 896 Sk na účet jej právneho zástupcu. Žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania domáhala voči žalovaným náhrady škody na zdraví v sume 2 538 000 Sk (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), ktorá jej vznikla v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode 6.9.2001 na štátnej ceste I/73 medzi mestom G. a obcou F., okres S.. Dopravnú nehodu zavinil vodič W. W., občan P., ktorý riadil nákladné motorové vozidlo továrenskej značky R. R., EVČ N. X. s návesom továrenskej značky X., EVČ N. X., pretože počas jazdy v ostrej pravotočivej zákrute nedodržal prikázanú rýchlosť, pričom návesom prešiel cez stredovú pozdĺžnu súvislú čiaru do protismeru ľavého jazdného pruhu, kde zadnými ľavými kolesami nápravy návesu narazil do tam jazdiaceho osobného motorového vozidla F. EVČ S. X. A., ktoré riadil Ing. M. K.. Pri tejto nehode došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne. Žalovaná 1/ v konaní namietala svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pretože nie je subjektom, ktorý je priamo zodpovedný za vzniknutú škodu. Okresný súd však jej námietku neakceptoval poukazujúc na ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., podľa ktorého stačí, aby poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu čo i len v časti a poškodený môže uplatniť svoje návrhy na príslušnom súde aj proti poisťovni. Okresný súd uznal námietku žalovanej 2/, podľa ktorej je nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 2/ premlčaný, pretože táto žalovaná vstúpila do konania až na základe návrhu žalobkyne z 28.8.2007.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 15. januára 2009 sp. zn. 8 Co 11/2008 na odvolanie žalovanej 1/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu proti žalovanej 1/ zamietol, žalobkyni, žalovanej 1/ a štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť súdny poplatok zrušil. Pri rozhodnutí odvolací súd vychádzal z toho, že žalovaná 1/ nie je pasívne legitimovaná v prejednávanej právnej veci poukazujúc na ustanovenie § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, podľa ktorého práva a povinností S., a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu (S.). V čase podania žaloby na súde 19.8.2002 bola nositeľom práv a povinností vzniknutých zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaná 2/, a nie žalovaná 1/. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu proti žalovanej 1/ zamietol, lebo smeruje proti tomu, kto v danom prípade nie je pasívne legitimovaný. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov a štátu odôvodnil podľa § 150 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“) a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľka nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 1/. Uviedla, že existujú dva právne názory na výklad § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. a v súvislosti s tým aj rôzne názory na posudzovanie pasívnej legitimácie S. (v súčasnosti A., a.s.) a S. Podľa prvého názoru právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa upravujú podľa doterajších predpisov, teda vyhlášky č. 423/1991 Zb. Podľa § 1 ods. 1 uvedenej vyhlášky zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vykonáva S., a.s. a vzhľadom na to, že táto spoločnosť zmenila svoje obchodné meno toto poistenie vykonáva A., a.s. Žalovaná 1/ však ku dňu podania žaloby nemala a ani nemá žiadnu povinnosť plniť žalobkyni, keďže táto sa domáha žalobou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec stanovený v § 7 ods. 2 uvedenej vyhlášky. Zvýšiť odškodnenie však môže iba súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda na zdraví spôsobená, má právo, aby za neho túto škodu uhradila poisťovňa – žalovaná 1/, v rozsahu a vo výške, ktoré budú známe až po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu, teda povinnosť plniť ešte neexistovala, táto povinnosť nemohla prejsť na kanceláriu a pasívna legitimácia je na strane žalovanej 1/. Podľa druhého právneho názoru k 1.1.2002 na strane poisťovne už jestvovala hmotnoprávna povinnosť súvisiaca s uplatňovaným nárokom na náhradu škody na zdraví, a to aj bez rozhodnutia súdu, pretože v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd by musel žalobu týkajúcu sa nároku, ktorý nie je odvodený od existujúcej hmotno-právnej povinnosti zamietnuť. Na kanceláriu prechádzajú všetky práva a povinnosti zo zákona, čiže aj povinnosť vyplývajúca zo zákonného poistenia ohľadom náhrady škody na zdraví, preto v už prebiehajúcich sporoch súvisiacich so zákonným poistením, ktorých účastníkom bola S., a.s., sa zo zákona stala účastníkom konania kancelária.
Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne správnemu rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpenej advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav (ktorý nebol v dovolacom konaní spochybňovaný) použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Dovolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery odvolacieho súdu a na ich doplnenie uvádzané nasledovné:
Zo spisu vyplýva, že rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby bola v danej veci otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie žalovanej 1/. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
V danom prípade žalobkyňa žalobou, ktorú podala po 1. januári 2002, uplatnila priamo voči S., a.s. právo zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá jej bola spôsobená pred týmto dňom prevádzkou motorového vozidla.
V konaní bola sporná otázka interpretácie prechodných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobkyňa kládla dôraz na § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorého sa právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 spravujú podľa doterajších predpisov [vo vzťahu k tomuto ustanoveniu Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí S.. zn. 2 Cdo 202/2004 uviedol, že § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení je všeobecným prechodným ustanovením sledujúcim ochranu nadobudnutých práv (je neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré vznikli za platnosti doterajšieho práva)]. Z procesných úkonov žalobkyne vyplýva jej názor, že v predmetnej veci je so zreteľom na vznik škody do 31. decembra 2001 aj po tomto dni pasívne legitimovaná S., a.s. (resp. A., a.s.). Ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení určuje (iba to), podľa ktorého predpisu sa majú posudzovať práva a povinnosti zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniknuté do 31. decembra 2001, neustanovuje ale, že tieto práva a povinnosti majú po 1. januári 2002 naďalej iba subjekty, ktoré ich mali pred týmto dňom. V tomto ustanovení ide o prechod práv a povinností priamo zo zákona, a to takého (osobitného) zákona, aplikácia ustanovení ktorého má vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave danej Občianskym zákonníkom prednosť.
K dopravnej nehode, pri ktorej bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví, došlo 6.9.2001. Možno súhlasiť s názorom žalobkyne, že práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa so zreteľom na dátum vzniku škody posudzujú podľa vyhlášky č. 423/1191 Zb. (porovnaj obdobný záver zaujatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 4/2007).
Ak ale z právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vznikla do 31. decembra 2001 S., a.s. priamo voči žalobkyni nejaká povinnosť plniť [podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. má poškodený nárok na plnenie zo strany poisťovne len za podmienok uvedených v § 9 ods. 2 tejto vyhlášky (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 38/2005)], tak dňom 1. januára 2002 uvedená povinnosť prešla na S. S., a.s. (resp. A., a.s.) preto už v žiadnom prípade nemohla byť od 1. januára 2002 pasívne legitimovaná. Vzhľadom na toto základné konštatovanie dovolacieho súdu je bez opodstatnenia ďalšia námietka žalobkyne, ktorú uvádza v dovolaní vo vzťahu k rôznym právnym názorom.
K ďalšej dovolacej námietke žalobkyne treba dodať, že v ustanovení § 28 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení nejde o prechod všetkých práv a povinností S., a.s. na S., t.j. o univerzálnu sukcesiu, pretože S. nevstúpila do všetkých práv a povinností žalovanej 1/, ale iba do práv a povinností vyplývajúcich zo zákonného poistenia.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva a povinnosti prevedené alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho tieto práva a povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
K zmene účastníctva môže dôjsť jedine a výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práva nastala ešte pred začatím konania, a teda žalobca označil už v žalobe vecne nelegitimovaný subjekt, je zmena účastníctva vylúčená a musí sa uplatniť niektorý z inštitútov slúžiacich na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie existujúcej od začiatku, teda už v čase začatia konania – a to buď zámena účastníkov, alebo vstup ďalšieho účastníka do konania.
V čase podania žaloby na súde 19. augusta 2002 žalovaná 1/ nebola vo veci pasívne legitimovaná a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nemohlo dôjsť k zmene účastníctva priamo zo zákona.
Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov správny. Pretože nebolo zistené ani dovolateľkou tvrdené, že by rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v § 237 O.s.p., či tzv. inou vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní nebola žalovaná úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovanej 1/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková