2 Cdo 146/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ľ. O., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. E. H., advokátkou v B., proti odporkyni Ing. E. O.,
bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. A. S., advokátkou v B., o zrušenie práva spoločného
nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9 C 5/2004, o dovolaní
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. februára 2010 sp. zn. 4 Co 125/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 24. februára 2010 sp. zn. 4 Co 125/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 6. decembra 2005 č.k. 9 C 5/04-70 návrh,
ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia práva spoločného nájmu dvojizbového
družstevného bytu č. X. nachádzajúceho sa v B., v objekte č. X., súp. číslo X., zamietol
a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že odporkyňa nadobudla právo
na uzavretie zmluvy o nájme predmetného (družstevného) bytu pred uzavretím manželstva
s navrhovateľom (na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 28. februára 1992) dospel
k záveru, že účastníkom (uzavretím manželstva 17. júla 1993) vznikol spoločný nájom
k tomuto bytu, ale nevzniklo im aj spoločné členstvo v družstve. Preto právo spoločného
nájmu bytu zaniklo rozvodom manželstva účastníkov a právo užívať byt zostalo tomu
z manželov, ktorý nadobudol právo nájmu bytu pred jeho uzavretím, teda odporkyni.
O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl
v okolnostiach danej veci, v príčinách rozvodu manželstva účastníkov konania
a v majetkových, sociálnych a osobných pomeroch navrhovateľa, starajúceho sa o maloleté
deti pochádzajúce z manželstva s odporkyňou.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 30. mája 2007 sp. zn. 4 Co 50/06 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zrušil právo spoločného nájmu
dvojizbového bytu č. X., nachádzajúceho sa v objekte č. X. súp. číslo X. na P. a za výlučného
nájomcu bytu určil navrhovateľa. Odporkyni uložil povinnosť vypratať byt do 30 dní od
zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľom a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania 14 089 Sk (467,67 €) k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní. Uviedol, že
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a právo nájmu bytu vzniká
časovo odlišne, pretože vznik práva na uzavretie zmluvy o nájme bytu je viazaný na
okamih, kedy člen družstva na výzvu družstva a v lehote ním určenej zaplatí celý členský
podiel, pričom vznik spoločného členstva manželov v družstve a vznik spoločného nájmu
družstevného bytu, je viazaný na uzavretie nájomnej zmluvy. V danom prípade nebol členský
podiel družstevného bytu zaplatený naraz (jednou sumou), ale postupne. Po výzve družstva zo
7. februára 1992 bola zaplatená suma 180 800 Sk (5 977,56 €) a 30. júna 1993 (po výzve
z 18. mája 1993) suma 49 590 Sk (1 646,09 €), t.j. pred uzavretím manželstva účastníkov
(bolo uzavreté 17. júla 1993). Doplatok členského podielu v sume 35 980 Sk (1 194,32
€) bol zaplatený (po výzve z 22. decembra 1994) už počas manželstva účastníkov, preto až
týmto dňom vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme (družstevného) bytu a následne právo
spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo manželov v družstve. Nebol preto ani
správny právny názor prvostupňového súdu, podľa ktorého právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu vzniklo odporkyni ešte pred uzavretím manželstva na základe rozhodnutia
o pridelení družstevného bytu z 28. februára 1992, lebo celý členský podiel bol zaplatený až
po uzavretí manželstva účastníkov (bez ohľadu na to, z akých finančných prostriedkov). Dňa
13. januára 1995 bola uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej účastníkom vznikol
spoločný nájom predmetného družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo manželov v družstve (§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri určení, ktorý z účastníkov bude ďalším
(výlučným) nájomcom bytu, odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV z 30. októbra 2000, právoplatným 19. januára 2001, v konaní vedenom
pod č.k. 5 C 10/00-33 a maloleté deti pochádzajúce z manželstva (I. a M.) boli zverené
do výchovy a starostlivosti navrhovateľa a odporkyni bola uložená povinnosť platiť výživné.
Potom za prioritné považoval hľadisko záujmu maloletých detí na zabezpečení ich bytových
pomerov s otcom. Prihliadol (na rozdiel od súdu prvého stupňa) aj na stanovisko
prenajímateľa (S.S.), že členom družstva a ďalším nájomcom bytu má byť ten z rozvedených manželov, ktorému boli po rozvode zverené maloleté deti. Pri určení bytovej náhrady (pre
odporkyňu) prihliadol na zásluhovosť o získanie družstevného bytu odporkyňou, ktorá bola
členkou družstva ešte pred uzavretím manželstva a podieľala sa na splatení členského podielu
vo väčšej jeho časti (§ 712 ods. 6 Občianskeho zákonníka). O trovách konania rozhodol podľa
224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne uznesením z 26. februára
2009 sp. zn. 2 Cdo 233/2007 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a spočívajúcou
v nepreskúmateľnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave (v poradí druhým) rozsudkom z 24. februára 2010 sp. zn.
4 Co 125/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zrušil právo spoločného nájmu
dvojizbového bytu č. X. nachádzajúceho sa v objekte č. X., súpisné číslo X. na P. a za
výlučného nájomcu bytu určil navrhovateľa. Odporkyni uložil povinnosť byt vypratať po
zabezpečení náhradného bytu navrhovateľom do 30 dní a navrhovateľovi zaplatiť náhradu
trov konania v sume 644,75 € k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní. S právnym
záverom prvostupňového súdu sa nestotožnil. Uviedol, že základným predpokladom pre
zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi je existencia spoločného nájmu bytu.
V súvislosti so vznikom práva nájmu družstevného bytu manželmi sa rozlišuje právo na
pridelenie družstevného bytu a právo na uzavretie nájomnej zmluvy, ktoré vznikajú časove
odlišne, pričom vznik práva na uzavretie zmluvy o nájme je viazaný na okamih, kedy člen
družstva na výzvu družstva v určenej lehote zaplatí celý členský podiel a vznik spoločného
členstva manželov v družstve a vznik spoločného nájmu družstevného bytu je potom viazaný na uzavretie zmluvy o nájme bytu. Členovi družstva splatením členského podielu vznikne
právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu. Na vznik tohto práva sa teda vyžaduje splnenie
dvoch podmienok, ktorými sú členstvo v družstve a splatenie členského podielu. V danej veci
zo skutkových zistení súdom prvého stupňa je zrejmé, že odporkyňa sa stala členkou družstva
pred uzavretím manželstva a pred uzavretím manželstva bolo vydané aj rozhodnutie
o pridelení bytu (28. februára 1992), že členský podiel bol zaplatený postupne v uvedených
sumách, pričom jeho doplatok (35 980 Sk – 1 194,32 €) bol zaplatený až po uzavretí
manželstva. Týmto okamihom vzniklo aj právo na uzavretie zmluvy o nájme predmetného
družstevného bytu a následne aj právo spoločného nájmu bytu manželmi a spoločné členstvo manželov v družstve. Nebol preto správny právny záver prvostupňového súdu,
že právo na uzavretie zmluvy o nájme vzniklo odporkyni ešte pred uzavretím manželstva na
základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, lebo celý členský podiel bol zaplatený
až počas manželstva a až jeho zaplatením (doplatením) vzniklo právo na uzavretie zmluvy
o nájme konkrétneho bytu. Dňom uzavretia zmluvy o nájme bytu (13. januára 1995) vzniklo
účastníkom právo spoločného nájmu bytu a súčasne im vzniklo aj spoločné členstvo
v družstve (§ 703 Občianskeho zákonníka). Rozhodujúcou skutočnosťou pritom bolo, že
zmluvu o nájme bytu uzavreli účastníci počas manželstva a v čase, keď spolu trvalo žili. Pri
určení ďalšieho nájomcu bytu a bytovej náhrady zohľadnil zásluhovosť o získanie bytu,
záujmy maloletých detí, zverených do starostlivosti navrhovateľa a stanovisko prenajímateľa.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že postupom krajského
súdu, spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení svojho rozhodnutia, jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie veci a inú
vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/
O.s.p.). Uviedla, že právne závery odvolacieho súdu nemajú oporu v zákone, ani stanovách
Stavebného bytového družstva. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, z akých právnych
predpisov a z akých konkrétnych ustanovení zákona súd vychádzal pri zaujatí jeho právneho
názoru, z ktorého dôvodu považovala jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné.
Odvolací súd nevyhodnotil všetky skutkové a právne skutočnosti dôležité pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci, tak ako mu to ukladá zákon a rozhodol na základe
nedostatočného vyhodnotenia skutočností ňou uvádzaných. Poukázala na to, že právo
na uzavretie zmluvy o nájme bytu treba vykladať podľa toho, v ktorom období vzniklo.
V roku 1992 ako členka S., zaradená do poradovníka na prideľovanie bytov, na výzvu
družstva (zo 7.2.1992) zaplatila členský podiel vo výške a lehote určenej družstvom, čím
v zmysle čl. 18 stanov družstva získala právo na pridelenie konkrétne určeného bytu do
osobného užívania (dvojizbového v lokalite D.). Po úhrade členského podielu jej bol
rozhodnutím o pridelení bytu pridelený predmetný byt, čím jej vzniklo právo na uzavretie
zmluvy o nájme pred uzavretím manželstva s navrhovateľom. Rozhodnutie o dobe splatnosti
a výške členských podielov bolo pritom vo výlučnej právomoci orgánov družstva. Výšku členského podielu určovalo družstvo pred zahájením stavby podľa predpisov o financovaní
družstevnej bytovej výstavby, kedy mu bola známa výška rozpočtovaných nákladov s tým, že
definitívna výška bude stanovená po dokončení stavby, keď bude známa výška skutočných
nákladov. Doba splatnosti členského podielu sa riadila ekonomickou potrebou družstva
vyplývajúcou z doby zahájenia financovania výstavby družstevného objektu. K vzniku práva
na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu zákonná úprava v roku 1992 pritom
nepožadovala, ani stanovy družstva neurčovali podmienku, že musí byť splatený celý
členský podiel. V tomto smere poukázala na znenie samotnej zmluvy o nájme družstevného
bytu a na to, že S. rešpektovalo, že len jej vzniklo (pred uzavretím manželstva) právo na
uzavretie zmluvy o nájme bytu a preto návrh na uzavretie zmluvy adresovalo len jej, ako
výlučnej členke družstva. Navrhovateľ predložil súdu listinu – zmluvu o nájme bytu zmenenú
bez jej vedomia a súhlasu, v ktorej družstvo formou úradnej opravy dopísalo, že vzniklo
spoločné členstvo manželov v družstve. Táto protizákonne zmenená zmluva nebola súdom
nijako vyhodnotená, i keď z nej odvolací súd vychádzal. Vzhľadom na uvedené považovala
rozhodnutie o určení ďalšieho nájomcu bytu a o bytovej náhrade za predčasné a
nesprávne. Preto namietala aj stanovisko prenajímateľa. Rozhodnutie odvolacieho súdu
považovala za nezákonné aj z dôvodu, že pri rozhodovaní o zrušení spoločného nájmu
nerozhodoval o vyporiadaní členského podielu. Na záver zdôraznila, že len jej ako členke
vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, t.j. ešte pred uzavretím manželstva a preto účastníkom vznikol len spoločný nájom
bytu, ale nevzniklo im aj spoločné členstvo v družstve.
Navrhovateľ navrhol dovolanie v celom rozsahu zamietnuť. V plnom rozsahu sa
stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Trval na tom, že až úhradou doplatku členského podielu (počas manželstva) došlo k zaplateniu členského podielu, ako rozhodujúceho
okamihu pre vznik práva na uzavretie nájomnej zmluvy – a až v dôsledku tohto práva potom
tiež za trvania manželstva mohla odporkyňa s S. dňa 13. januára 1995 uzatvoriť zmluvu
o nájme bytu. Poukázal na okolnosti zosúladenia zmluvy o nájme bytu S. s platnými
právnymi predpismi úradnou opravou z 12. apríla 2001 vyznačenou zmenou (doplnenie)
priezviska odporkyne a zapísanie jeho mena a priezviska (čl. 2 bod 1) v kontexte vzniku
spoločného nájmu bytu manželmi, ako aj vzniku spoločného členstva manželov v družstve.
Preto námietky odporkyne v tomto smere nepovažoval za pravdivé, lebo protizákonného postupu sa dopustila sama odporkyňa tým, že zatajila pri podpisovaní zmluvy o nájme bytu
skutočnosť, že nájom družstevného bytu vzniká obom manželom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
dovolanie odporkyne je dôvodné.
Podľa § 242 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závažných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, čo konanie v tejto veci nie je
postihnuté vadou konania, podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený senát, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
dovolateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Z obsahu dovolania vyplýva, že odporkyňa namietala, že postupom odvolacieho súdu,
spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení jeho právnych záverov (odvolací súd nepodal
jasný a zrozumiteľný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podradil skutkový stav), jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to považovala
jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné, z ktorého dôvodu je postihnuté tzv. inou
vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.). Nesúhlasila ani s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého až zaplatením
celého členského podielu (jeho doplatku) vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu
a jej uzavretím počas manželstva vzniklo manželom spoločné členstvo v družstve (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. (ako v danej veci) odvolací súd nahrádza
svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať
úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako
ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podradil skutkový stav. Takéto odôvodnenie
právnych záverov je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. z dôvodu, že nepovažuje za správne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa (čo je daný prípad), teda vtedy, keď súd prvého stupňa podľa jeho
názoru nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Odvolací súd pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa, z ktorého ale vyvodil iný právny záver ako súd prvého
stupňa. V porovnaní s ním, vychádzajúc z iného právneho názoru týkajúceho sa okamihu vzniku práva na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, dospel k právnemu záveru, že
účastníkom (ako bývalým manželom) vzniklo nielen právo spoločného nájmu predmetného
(družstevného) bytu, ktorá skutočnosť ani nebola v konaní sporná, ale vzniklo im aj spoločné
členstvo v družstve.
Súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru, že právo na uzavretie zmluvy
o nájme predmetného družstevného bytu nadobudla odporkyňa pred uzavretím manželstva
s odporcom rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z 28. februára 1992. Preto uzavretím
manželstva vzniklo účastníkom právo spoločného nájmu bytu, ale nevzniklo im aj spoločného
členstvo v družstve a po rozvode manželstva právo spoločného nájmu zaniklo a právo užívať
byt zostalo len odporkyni. V porovnaní s ním odvolací súd vychádzal z právneho názoru, že
až zaplatením celého členského podielu vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu.
Uzavretím zmluvy o nájme družstevného bytu počas manželstva, keď účastníci spolu žili, im
vzniklo nielen právo spoločného nájmu, ale aj spoločné členstvo v družstve. Teda uzavrel, že
rozvodom právo spoločného nájmu bytu účastníkov nezaniklo a keďže sa o ďalšom nájme
nedohodli, musel rozhodnúť súd.
Je dôvodná námietka odporkyne, že odvolací súd pri takomto právnom závere
(odlišnom od právneho záveru súdu prvého stupňa) nepodal zrozumiteľný a jasný výklad,
z akých právnych predpisov vychádzal a ako ich interpretoval, keď vznik práva na uzavretie
zmluvy o nájme bytu odvodzoval od zaplatenia celého členského podielu (nie z rozhodnutia
o pridelení družstevného bytu ako súd prvého stupňa). Takýto právny záver, vedúci napokon
k záveru o dôvodnosti návrhu, preto zostal bez adekvátneho vysvetlenia a odôvodnenia,
ktorým postupom odvolací súd odňal odporkyni možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), teda možnosť argumentovať proti nemu pri podaní (mimoriadneho) opravného
prostriedku. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť súčasne aj dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.
Podstatná časť dovolacích námietok sa však týkala nesprávnosti právneho posúdenia
veci, na ktorom spočíva napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Podľa § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa niektorý z manželov stal nájomcom
bytu pred uzavretím manželstva vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím
manželstva.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva
niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva,
zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom, právo užívať byt zostane tomu z manželov,
ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred rozvodom manželstva.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon spája s rozvodom manželstva zánik práva
spoločného nájmu družstevného bytu len v prípade, keď právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu nadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva.
Aktívna legitimácia niektorého z rozvedených manželov domáhať sa zrušenia práva
spoločného nájmu družstevného bytu závisí od vyriešenia otázky, kedy bolo nadobudnuté
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a je daná len vtedy, ak toto právo bolo
nadobudnuté za trvania manželstva.
Otázku, kedy bolo nadobudnuté právo na uzavretie zmluvy o nájme predmetného
družstevného bytu vyriešil odvolací súd inak ako súd prvého stupňa, na základe čoho dospel vo veci aj k právnemu záveru odlišnému od právneho záveru súdu prvého stupňa.
V súvislosti so vznikom práva nájmu družstevného bytu (aj z hľadiska právnej úpravy
platnej a účinnej v čase jeho vzniku), treba rozlišovať právo na pridelenie družstevného bytu
a právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu. Tieto práva vznikajú v rôznych
časových úsekoch, ako konštatoval aj odvolací súd. Právo na pridelenie konkrétne určeného
(družstevného) bytu bolo podľa stanov S., platných a účinných od 26. apríla 1991 do 31.
decembra 1992, viazané (po zaradení člena družstva do poradovníka) na zaplatenie členského
podielu. Pokiaľ by člen družstva na výzvu nezaplatil riadne a včas členský podiel, právo na
pridelenie družstevného bytu by mu nevzniklo (čl. 10 ods. 2 stanov), pričom rozhodnutie
o dobe splatnosti a výške členského podielu bolo vo výhradnej právomoci orgánov družstva (čl. 17 ods. 3 stanov). Výška členského podielu, k zaplateniu ktorého bol člen
vyzvaný, mohla byť len výškou predbežnou, pretože konečnú výšku členského podielu, t.j.
jeho vyúčtovanie, bolo možné určiť podľa skutočných nákladov vynaložených na výstavbu
konkrétneho objektu. Odporkyni bol rozhodnutím o pridelení družstevného bytu
z 28. februára 1992 pridelený predmetný byt po tom, čo na výzvu družstva (zo 7. februára
1992 a z 18. mája 1993) zaplatila členský podiel v sume 180 800 Sk (5 977,56 €)
a v sume 49 590 Sk (1 646,09 €). Z toho vyplýva, že družstvo považovalo podmienku
pridelenia bytu spočívajúcu v uhradení členského podielu za splnenú, lebo podľa čl. 18 písm.
e/ stanov člen družstva má právo na pridelenie konkrétne určeného bytu, ak na výzvu družstva
zaplatí členský podiel v lehote stanovenej družstvom. Na základe tohto rozhodnutia (podľa
čl. 37 ods. 2 písm. a/ Stanov S. účinných od 1. januára 1993 členovi vznikne právo na
uzavretie zmluvy o nájme na základe rozhodnutia predstavenstva o pridelení družstevného
bytu) vzniklo odporkyni právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu (ako je to aj
výslovne uvedené v rozhodnutí) pred uzavretím manželstva (17. júla 1993), ktoré právo
podlieha princípom ochrany už nadobudnutého práva. K vzniku práva na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu tak zákonná úprava platná a účinná od 1. januára 1992
nepožadovala a ani stanovy platné a účinné v uvedenom období neurčovali podmienku na
vznik tohto práva splatenie aj doplatku členského podielu (známom až po konečnom
odúčtovaní konkrétneho objektu). Napokon zo zmluvy o nájme bytu uzavretej
13. januára 1995 na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 28. februára 1992 (bod 5) vyplýva,
že člen – nájomca sa zaväzuje uhradiť doplatok na členský podiel vo výške a v lehote
určenej Predstavenstvom S., na základe konečnej faktúry a konečného odúčtovania objektu. A až na základe takejto faktúry Predstavenstvo S. vyzvalo odporkyňu na zaplatenie
doplatku členského podielu v sume 35 980 Sk – 1 194,32 € (v lehote do 13. januára 1995).
Preto uzavretím zmluvy o nájme predmetného družstevného bytu z 13. januára 1995 (počas
manželstva) účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu predmetného bytu, ale nevzniklo
im aj spoločné členstvo v družstve. Pre vznik spoločného členstva je rozhodný okamih
nadobudnutia práva na uzavretie zmluvy o nájme bytu (pred 1.1.1992 dohody o osobnom
užívaní bytu), nie okamih zaplatenia doplatku členského podielu. Spoločné členstvo
v družstve s právom spoločného nájmu predmetného bytu by účastníkom vzniklo len vtedy,
ak by odporkyni vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu za trvania
manželstva, k čomu v danej veci nedošlo. Pokiaľ odvolací súd odvodzoval vznik spoločného
členstva účastníkov v družstve (so spoločným nájmom bytu) len z okamihu zaplatenia doplatku členského podielu, nevyriešil otázku, kedy nadobudla odporkyňa právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, správne. Následne aj otázku aktívnej legitimácie
navrhovateľa domáhať sa zrušenia práva spoločného nájmu predmetného bytu po rozvode
manželstva účastníkov.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.) s tým, že právnym názorom
vysloveným v tomto rozhodnutí je súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, viazaný (§ 243d
ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2012
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová