2Cdo/142/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, so sídlom v Trnave, V. Clementisa 24/A, proti žalovanému I. I., bývajúcemu vo E., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hanáček & Hanáčková, s. r. o., s o sídlom v Bratislave, Záhradnícka 4 1, o zaplatenie 6.029,25 eur, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/223/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2017 sp. zn. 7Co/306/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. októbra 2016 č. k. 8C/223/2013-60, v spojení s opravným uznesením z o 7. februára 2017 č. k. 8C/223/2013-78 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.241,25 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/132/07 z 12. septembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12. septembra 2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, v príčinnej súvislosti s ktorým spôsobil zranenia poistencovi Sociálnej poisťovne, poškodenému W. K., na následky ktorých poškodený na mieste zomrel. V dôsledku úmrtia pána K. vznikol jeho manželke C. K., v zmysle § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nárok na výplatu vdovského dôchodku. Žalobkyňa v konaní preukázala predpoklady na vznik náhrady škody, a to protiprávny úkon, vznik spôsobenej škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. V konaní bolo ďalej preukázané, že Výzvou č. 5/0167/2011 zo 14. februára 2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vyplatenie vdovského dôchodku vo výške 2.156,55 eur za obdobie od 16. februára 2012 do 15. februára 2013, Výzvou č. 4/0167/2011 z 30. januára 2013 na vyplatenie vdovského dôchodku vo výške 3.872,70 eur za obdobie od 16. februára 2011 do 15. februára 2013,pričom žalovaný si výzvy na dobrovoľné plnenie osobne prevzal 25. februára 2013. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa riadne preukázala výšku spôsobenej škody pozostávajúcej z výšky vyplatených dávok za obdobie od 16. februára 2012 do 15. februára 2013 vo forme vdovského dôchodku v celkovej výške 4.241,25 eur. V tejto súvislosti súd uviedol, že vo Výzvach č. 5/0167/2011 zo 14. februára 2013 a č. 4/0167/2011 z 30. januára 2013 si žalobkyňa duplicitne uplatnila nárok za obdobie 2/2012 - 11/2012 spolu vo výške 1.788 eur, preto žalobu v tejto časti zamietol.

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 29. novembra 2017 sp. zn. 7Co/306/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v prisudzujúcom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 4.241,25 eur potvrdil, odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu výroku odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,70 % a žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. aj vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 1.788 eur) zamietnutá, z ktorého výroku mu ujma nevznikla. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie žalovaného podané proti zamietajúcemu výroku odmietol, ako podané neoprávnenou osobou. Vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.241,25 eur konštatoval, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku vo výške 4.241,25 eur uplatneného podľa ustanovenia § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil. Za nedôvodnú posúdil i odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom procesnom súde prvej inštancie a i žalobkyne, ktorá „mala zobrať žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.788 eur späť“. Odvolací súd dal do pozornosti, že do 30. júna 2016 občianskoprávne konanie a od 1. júla 2016 civilné sporové konanie je ovládané dispozičným a prejednacím princípom, preto sa konanie začne len na základe podanej žaloby. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové konanie, pričom predmet sporu určuje žalobca ako tzv. „dominus litis“, nie súd. Dôvodil, že žalobný petit formuluje žalobca, pričom výlučne prejavom dispozičnej zásady na jeho strane, je v konaní aj akákoľvek dispozícia so žalobou (vrátane späťvzatia žaloby). Žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to i pokiaľ ide o výšku a rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada. V danom prípade, v ktorom žalobkyňa akúkoľvek dispozíciu s predmetom konania v jeho priebehu neurobila, bol súd povinný žalobu prejednať a rozhodnúť o nej.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie (ďalej aj ako „dovolateľ“), ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na § 420 písm. f/ CSP. Uviedol, že žalobkyňa po námietkach žalovaným, že v žalobnom návrhu bola zaúčtovaná vyššia suma o 1.788 eur, nevykonala zmenu žaloby, resp. späťvzatie časti žaloby v rozsahu 1.788 eur. Má za to, že zmena žaloby uskutočnená žalobkyňou v rámci svojho prednesu na pojednávaní, nemôže súd považovať za úkon urobený v predpísanej forme. A z toho dôvodu má za to, že súd mal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, keďže sa jedná o žalobu s určitým petitom.

4. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.1. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces vyplývajúci z § 420 písm. f/ CSP. Namieta, že zmena žaloby urobená žalobkyňou len ústne v rámci jej prednesu na pojednávaní sa nemôže považovať za úkon urobený v predpísanej forme. Má za to, že nesplnením formy podania mal súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne.

10. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv n a nestrannom súde a v konaní p r e d n í m využívať vš etky pr ávne inštitúty a zár uky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v s úlade s j e j vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov s údom a dožadovať s a ň o u navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

12. Zmena žaloby ako dispozičný procesný úkon strany môže mať formu podania (§ 123 CSP a nasl.), alebo môže byť urobená ako prednes strany na pojednávaní (§ 181 CSP). Ak sa zmena žaloby realizuje formou podania, do úvahy prichádza len písomná forma (§ 125 CSP). Pri odstraňovaní vád podania sa bude postupovať podľa § 129 CSP v spojení s § 123 ods. 2 CSP. Zákon však výslovne predpokladá (§ 142 ods. 1 CSP), že strana môže zmenu navrhnúť aj na pojednávaní, t. j. formou ústneho prednesu. Vtedy bude zmena žaloby súčasťou zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP), ak sa robí, alebo zvukového záznamu (§ 98 CSP). Súd posudzuje podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), t. j. označenie podania stranou je irelevantné.

13. Podľa § 140 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, a taktiež je to i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa však nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 24. októbra 2016 (č. l. 58) uznala, že vo výzvach ako aj v návrhu došlo k duplicitnému započítaniu vyplácaných dávok a náhrada škody je vo výške 4.241,25 eur. S ú d prvej inštancie obdobne uviedol, že vo Výzvach č. 5/0167/2011 zo 14. februára 2013 a č. 4/0167/2011 z 30. januára 2013 si žalobkyňa duplicitne uplatnila nárok za obdobie 2/2012 - 11/2012 spolu vo výške 1.788 eur, preto žalobu v tejto časti zamietol.

15. Dovolací súd uvádza, že konštatovanie alebo uznanie žalobkyne, že na základe výziev došlo z jej strany k duplicitnému započítaniu vyplácaných dávok, nepredstavuje zmenu žaloby, tak ako to vymedzuje § 140 CSP. Pretože žalobkyňa na jednej strane výslovným prejavom nenavrhla zmenu žaloby a na strane druhej, aj keby došlo k takejto zmene žaloby, tak by takýto návrh nespĺňal kritérium uvedené v § 140 CSP, tzn. nešlo by o návrh, ktorým by sa rozšírilo uplatnené právo alebo sa uplatnilo iné právo, a taktiež by nešlo ani o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V danom prípade ide o výsledok dokazovania súdom prvej inštancie, ktorý vyplýval predovšetkým z predmetných výziev a aj samotného prednesu žalobkyne. Aj v prípade, ak by k takémuto prejavu žalobkyne nedošlo, súd prvej inštancie by na základe výsledkov dokazovania bol nútený žalobu v tomto rozsahu zamietnuť. Dovolací súd poznamenáva, že žaloba predstavuje dispozičný procesný úkon žalobcu, tzn. realizuje sa výlučne podľa vôle osoby žalobcu, bez možnosti, aby do tejto dispozície mohla zasiahnuť iná procesná strana, či samotný súd.

16. Na margo uvedeného dovolací súd ešte dopĺňa, že v zmysle § 142 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákon ustanovuje, že súd by mal o zmene žaloby rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena žaloby navrhnutá. Uvedený postup má predovšetkým sledovať zrýchlenie a zhospodárnenie konania. Uvedené dáva aj odpoveď na to, že ak by došlo k faktickej a výslovnej zmene žaloby zo strany žalobkyne (pričom v danej právnej veci o takýto prípad nejde), môže sa takáto zmena urobiť aj ústne priamo na pojednávaní. V danom prípade je potrebné sledovať práva žalovaného, ktorý sa so zmenenou žalobou oboznámi na pojednávaní a pokiaľ ide o zložitú zmenu, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bezprostredne na pojednávaní na tento návrh reagoval. Ak žalovaný žiada primeraný čas na vyjadrenie k zmene žaloby, je potrebné, v záujme práva na spravodlivý proces, aby súd pojednávanie odročil a určil žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie (viď komentár k Civilnému sporovému poriadku, 1. vydanie, 2017 ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.).

17. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nedošlo k vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd dovolanie dovolateľa ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.