2Cdo/141/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: LEDERER s. r. o., so sídlom Ostredková 3235/24, Bratislava, IČO: 46 177 779, zastúpeného IVANOVIČ LEGAL s. r. o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-12C/19/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2023 sp. zn. 10Co/14/2023, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Bývalý Okresný súd Bratislava I (ďalej v texte rozhodnutia „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 16. decembra 2022 č. k. 12C/19/2021-91 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. XXXXXXXXXXXX z 31. 03. 2015 je neplatné a zároveň určenia, že nájomný vzťah medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, ktorý vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. XXXXXXXXXXXX z 31. 03. 2015 v znení dodatku č. XXXXXXXXXXXX k zmluve o nájme nebytového priestoru k nebytovému priestoru o výmere 257,60 m2, nachádzajúcemu sa na prízemí a prvom poschodí stavby so súpisným číslom XXX na G., katastrálne územie G., postavenej na parcele č. 344, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, naďalej trvá.

1.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe preukázal, avšak na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. XXXXXXXXXXXX, dňa 12. 10. 2020 bolo urobené platne, v súlade s článkom IV. ods. 3 písm. c) Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. XXXXXXXXXXXX, keď tento právny úkon nie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a ani v rozpore s § 3b zákona č. 62/2020 Z. z., účinnom do 31. 12. 2020.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. marca 2023 sp. zn. 10Co/14/2023 odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2.1. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP tvrdiac, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že nie sú dané procesné predpoklady na to, aby bol uskutočnený meritórny dovolací prieskum. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia § 427 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

7. Podľa § 121 ods. 3 až 5 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

8. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol dovolateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi (pozri § 110 CSP) účinne doručený v elektronickej podobe 22. júla 2023 (doručenka na č. l. 132 spisu). Posledný deň zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania (žalobcom) pripadol na piatok 22. septembra 2023, ktorý bol riadnym pracovným dňom.

10. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie v elektronickej podobe 26. októbra 2023 (viď Potvrdenie o odoslaní podania na č. l. 141 a doručenka na č. l. 142), teda oneskorene, po uplynutí lehoty na jeho podanie.

11. Najvyšší súd vzhľadom na to, že nebola zachovaná zákonom stanovená lehota na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP), dovolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol podľa § 447 písm. a) CSP. Vzhľadom na dôvod odmietnutia dovolania neskúmal opodstatnenosť podaného dovolania.

12. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.