2 Cdo 141/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J., advokátky v Ž., proti žalovanému L., bývajúcemu v Ž., zastúpenému J., advokátom v Ž., o zaplatenie 35.400,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C 103/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. októbra 2007 sp. zn. 6 Co 420/2006, takto

r o z h o d o l :

  Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

  Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Žiline rozsudkom z 10. októbra 2007 sp. zn. 6 Co 420/2006 nepripustil čiastočné späťvzatie návrhu žalobkyňou v časti o zaplatenie úrokov z omeškania a potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina z 23. októbra 2006 sp. zn. 8 C 103/2006, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 35.400,- Sk s 8 % úrokom z omeškania od 01.01.2005 do zaplatenia prisúdené jej z dôvodu nezaplatenia odmeny za zastupovanie žalovaného žalobkyňou v konaní 7 C 87/2003. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil krajský súd jeho správnymi vecnými i právnymi závermi.

  Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretože podľa jeho názoru odvolací súd mu svojim postupom, pojednávajúc v jeho neprítomnosti o ním podanom odvolaní, i napriek jeho včasnému ospravedlneniu z dôvodu práceneschopnosti, odňal možnosť konať pred súdom, ktorým konaním mu uprel právo na odvolacom pojednávaní vystupovať, argumentovať a preukazovať svoje tvrdenia.

  Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že postup odvolacieho krajského súdu bol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý umožňuje súdu pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, nakoľko žalovaný síce písomne oznámil dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní a pripojil i dôkaz o práceneschopnosti, avšak z tohto dôležitého a ospravedlniteľného dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.

  Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo na dovolacom súde. Vzal na zreteľ aj ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

  Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 45 ods. 1 O.s.p. (v znení od 1. júla 2007) stanovuje, že súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti" ). Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka" ) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

  Podľa charakteru písomnosti sa doručenie môže uskutočniť dvoma spôsobmi, a to jednoduchým doručením (§ 46) a doručením do vlastných rúk (§ 47). Postup pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

  Citované ustanovenie pre prípad náhradného spôsobu doručenia písomnosti, ktorú treba doručiť do vlastných rúk adresáta, ustanovuje postup, ktorý by mal adresátovi zaručiť, aby sa mohol o doručovanej zásielke a jej uložení dozvedieť a si ju vyzdvihnúť. Úpravou tzv. náhradného doručenia v citovanom ustanovení zákonodarca nepochybne sledoval cieľ odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť tak snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie a zabezpečiť tak plynulý priebeh občianskeho súdneho konania. Podmienkou vzniku fikcie doručenia je zachovanie zákonom predpísaného postupu doručovateľom. Základným predpokladom účinnosti náhradného doručenia je, aby adresát písomnosti, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržoval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa dovolacieho súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t. j. nie je na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa, urobeným podľa ustanovenia § 47 ods. 2 prvá veta O.s.p., že zásielku mu príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Stav zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia teda nenarušuje taká jeho neprítomnosť v mieste doručenia, ktorá vyplýva z adresátom zvolenej organizácie bežného pracovného dňa (či už jeho pracovnej alebo mimopracovnej časti) a nezakladá dôvod brániaci mu prevziať alebo vyzdvihnúť doručovanú zásielku.

  Doručenka vrátená súdu osvedčuje vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p.).

  Z doručenky do vlastných rúk (č. l. 69) vyplýva, že prvý (neúspešný) pokus o doručenie zásielky žalovanému na adresu v Ž. vykonala pošta 27.03.2008 a druhý (rovnako neúspešný) pokus 28.03.2008, kedy bola zásielka uložená na pošte a žalovaný bol o tomto postupe vyrozumený. Žalovaný prevzal túto zásielku potom osobne na pošte 11. apríla 2008.

Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. pre náhradné doručenie a zásielku obsahujúcu rozsudok krajského súdu je potrebné považovať za doručenú tretí deň od jej uloženia, t. j. 31. marca 2008. Ak teda žalovaný proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie osobne na súde prvého stupňa 7. mája 2008, urobil tak po uplynutí jednomesačnej zákonnej lehoty na jeho podanie (§ 240 ods. 1 O.s.p. ), ktorá márne uplynula 2. mája 2008.

  Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 2 O.s.p.). V zmysle uvedeného ustanovenia rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 31. marca 2008. Uvedeným dňom začala plynúť jednomesačná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.). Koniec tejto lehoty pripadol na 30. apríla 2008, ktorý deň bola streda (§ 57 ods. 2 O.s.p.).

  Žalovaný podal dovolanie osobne na súde prvého stupňa 7. mája 2008, teda po uplynutí lehoty na podanie dovolania. Dovolanie žalovaného je preto podané oneskorene.

  Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie žalovaného odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a so zreteľom na odmietnutie dovolania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 4 O.s.p.) v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.; dovolací súd jej ale nepriznal náhradu trov dovolacieho konania lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť jej trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

  JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: