2Cdo/137/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ Z. R., narodený C., bytom F., zastúpený Mgr. et Mgr. Tatianou Tumpachovou, advokátkou, so sídlom Sliezska 9, Bratislava, 2/ P. R., bytom R., proti žalovaným: 1/ JUDr. Mária Veterníková, konkurzná správkyňa, IČO: 37 085 450, s o sídlom Svätoplukova 31, Bratislava, zastúpená JUDr. Eduardom Veterníkom, advokátom, so sídlom Viničná 20, Bernolákovo, 2/ W. F., narodený C., bytom M., zastúpený JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/60/2022, o dovolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2024 sp. zn. 6Co/44/2024, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“ alebo „mestský súd“) uznesením z 1. marca 2024 č. k. B1-9C/60/2022-830 v prebiehajúcom konaní vo veci samej - v ktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby - pripustil vstup do konania subjektu: P. R., R. ako žalobkyne 2/.

1.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si uplatnil procesné právo na pripustenie ďalšieho subjektu do konania ako žalobcu, pričom navrhnutá žalobkyňa so vstupom do konania súhlasila, a preto v zmysle § 79 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) jej vstup do konania pripustil. Ako poučenie súd prvej inštancie uviedol, že proti uzneseniu je prípustné odvolanie.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) uznesením z 21. mája 2024 sp. zn. 6Co/44/2024 odvolanie žalovaného 2/ proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol.

2.1. Podľa odvolacieho súdu v Civilnom sporovom poriadku je možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie upravená v ustanovení § 357, ustanovenie, ktoré odvolanie proti uzneseniu, ktorýmbolo rozhodnuté o návrhu na vstup ďalšieho subjektu do konania, nepripúšťa. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa a odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania nie je taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP, odvolací súd preto odvolanie žalovaného 2/ podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. Odmietnutie odvolania bránilo tomu, aby sa odvolací súd argumentáciou uvedenou v odvolaní zaoberal.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ (ďalej aj ako „dovolateľ“) zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom dovolanie, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania osobitne neodôvodnil v zmysle ustanovenia § 420 písm. b) CSP, pričom uviedol, že predmetným uznesením „sa konanie končí“.

4. Žalobca 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť, keďže napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, voči ktorému zákon dovolanie pripúšťa.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné.

6. V zmysle ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v ustanovení § 420 písm. a) až f) CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie podľa ustanovenia § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 CSP, dovolací súd prednostne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti v dovolaní tvrdenej procesnej vady v zmysle ustanovenia § 420 písm. a) až f) CSP pristúpi dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Z uvedeného je zrejmé, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k namietanej procesnej vade došlo alebo nie.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním žalovaného 2/ nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pretože v predmetnej veci ďalej beží riadne konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a id e ib a o rozhodnutie o pripustení vstupu druhého žalobcu, čo je štandardnou situáciou, ku ktorej v civilnom konaní nezriedka dochádza. Dovolanie preto v zmysle § 420 CSP prípustné nie je.

8.1. Len pre informáciu právnej zástupkyne dovolateľa dovolací súd dopĺňa, že z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou, spôsobilosťou byť účastníkom konania a procesnou spôsobilosťou. Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP. Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môže mať iba vecný dopad navýsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP a procesnú spôsobilosť (t. j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania - § 67 CSP). Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje žalobcu a žalovaného (§ 60 CSP); žalobcom je ten, kto podal žalobu, a to bez ohľadu na to, či je nositeľom hmotnoprávneho práva (t. j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna legitimácia). Spôsobilosti byť účastníkom konania zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 a § 8 Občianskeho zákonníka (t. j. právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony). Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

9. Dovolací súd dopĺňa, že podané dovolanie nie je prípustné ani podľa § 421 ods. 1 CSP, nakoľko nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie.

10. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného 2/ z § 420 ani § 421 CSP nevyplýva a ani inak ju nie je možné vyvodiť, napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania, dovolací súd bez toho, aby uskutočnil dovolací meritórny prieskum, dovolanie žalovaného 2/ ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c) CSP).

11. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.