UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N. G., bývajúcej v T., 2/ G. L., bývajúcej v C., obe zastúpené JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanému JUDr. Jánovi Chmelovi, bývajúcemu v D., advokátska kancelária: Piešťany, Royova 9, o zaplatenie 11 836,95 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6 C 220/2008, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 1. júla 2015 sp. zn. 24 Co 510/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 26. júna 2014 č. k. 6 C 220/2008-116 konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke aplikoval § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2, § 103, § 104 ods. 2 O.s.p. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v tomto konaní bol súdu 19. januára 2007 doručený návrh žalobcov, podpísaný advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, ktorým sa žalobcovia voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 11 836,95 eur s príslušenstvom. K návrhu n a začatie konania boli pripojené plnomocenstvá podpísané pôvodnými žalobcami 1/ až 3/ (resp. v prípade splnomocnenia žalobkyne 2/ plnomocenstvo za ňu podpísal žalobca 1/) zo dňa 21. novembra 2005 udelené pre JUDr. Branislava Jurgu, ktorými ho žalobcovia splnomocnili v oblasti jednania, uzatvárania nájomných zmlúv k domu reg. číslo 1721 v k. ú. D., a aby jednal ako ich náhrada v SR s úradmi a osobami v záležitostiach ako sú príjem platieb, dokumentov listov, nárokovanie a vymáhanie dlhov, a to vrátane súdneho konania. Podľa názoru okresného súdu návrh žalobcov nemal potrebné náležitosti, preto bol právny zástupca vyzvaný uznesením č. k. 6 C 220/2008-64 zo dňa 7. septembra 2010, aby v lehote 30 dní okresnému súdu predložil riadne a aktuálne plnomocenstvo, ktorým ho žalobcovia 1/ až 3/ splnomocnili na zastupovanie v uvedenom súdnom konaní. Na čo zástupca reagoval predložením overených fotokópií rovnakých plných mocí, ktoré boli pripojené aj k samotnému návrhu na začatie konania, čo súd nepovažoval za odstránenie nedostatku podmienky konania spočívajúcej v nedostatku plnomocenstva udeleného k zastupovaniu žalobcov v konaní. Súdu prvej inštancie bolo 31. januára 2014 doručené podanie a listiny právnehozástupcu, z ktorých vyplynulo, že pôvodný žalobca 1/ neb. L. C. zomrel S. XXXX, pôvodná žalobkyňa 2/ neb. L. B. zomrela S. XXXX a z pripojeného rozhodnutia o pozostalosti po pôvodnom žalobcovi 1/ (zo dňa 1. augusta 2013) vyplynulo, že odkázal všetok majetok svojej manželke G. L. (a ak by nebola nažive, tak jeho trom deťom A. L., N. L. a N. L.). Z doručených listín ďalej vyplynulo, že dedičmi po pôvodnej žalobkyni 2/ bol pôvodný žalobca 1/ (ktorý zomrel S. XXXX) a pôvodná žalobkyňa 3/. Okresný súd uzavrel, že mu neboli doručené individualizované a kvalifikované plnomocenstvá žalobcov, z ktorých by jednoznačne vyplývalo oprávnenie JUDr. Branislava Jurgu podať v mene žalobcov 1/ až 3/ návrh na začatie konania a ich zastupovanie v konaní, preto konanie zastavil (§ 104 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. 2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcov uznesením z 1. júla 2015 sp. zn. 24 Co 510/2014 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po právnej stránke poukázal na § 7, § 33b ods. 2, § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 19, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1, § 157 ods. 2 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru odvolaním napadnuté uznesenie nie je vecne správne, nezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenia súdnych rozhodnutí, je nepreskúmateľné a nesie znaky arbitrárnosti, vôbec z neho nevyplýva, v čom súd prvej inštancie považoval predložené plnomocenstvá (z 25. novembra 2005) za nepostačujúce na zastúpenie žalobcov v splnomocnení uvedeným advokátom. Toto sa vzťahuje len na pôvodne označenú žalobkyňu 3/ N. G. (aktuálne označená ako žalobca 1/), ktorá je z pôvodných žalobcov žijúcou osobou. Uzavrel, že pokiaľ okresný súd rozhodol v čase, keď nemal pochybnosti o smrti pôvodných žalobcov 1/ a 2/, nemohol s nimi konať ako s účastníkmi konania, mal sa zamerať na zistenie ich dedičov, ktorí smrťou žalobcov 1/ a 2/ vstúpili do ich práv a povinností a zistiť ich postoj k prejednávanému sporu. Nebol správny postup súdu prvej inštancie, keď konal s nežijúcimi osobami, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. a/ a f/ O.s.p. Odvolací súd uviedol, že okresný súd má zistiť okruh účastníkov konania, prípadne konať s ich zástupcami a vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni 3/ opätovne vyhodnotiť plnú moc udelenú advokátovi 25. novembra 2015, v o vec i opätovne rozhodnúť a rozhodnutie s údu riadne odôvodniť. V súvislosti s trovami konania aplikoval § 224 ods. 3 O.s.p. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“), z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože podľa jeho názoru bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Argumentoval, že odvolací súd neskúmal prípustnosť odvolania, keďže s návrhom n a začatie konania 1 9. januára 2007 neboli doručené individualizované a kvalifikované plnomocenstvá, z ktorýc h by jednoznačne vyplývalo oprávnenie JUDr. Branislava Jurgu podať v mene pôvodných žalobcov návrh na začatie konania, vrátane oprávnenia zastupovať v prebiehajúcom súdnom konaní a táto právna situácia trvala aj po uznesení okresného súdu zo dňa 7. septembra 2010, ktorým bol menovaný advokát vyzvaný n a predloženie individualizovaných a kvalifikovaných plnomocenstiev, ako nesprávneho právneho posúdenia § 201 O.s.p., pretože odvolací súd konal s účastníkmi, ktorí stratili procesnú spôsobilosť smrťou, ďalej z nedostatočného zistenia skutkového stavu spočívajúceho v nedoručení do spisu kvalifikovaných rozhodnutí o úmrtí žalobcov 1/ a 2/, ale len fotokópie, rovnako tiež do spisu boli doložené len fotokópie dekrétu o existencii závetu. Poukázal na skutočnosť, že odvolací súd videl pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, č o s a dovolateľovi javí ako nesprávne. Odôvodnenie rozhodnutia sa mu vzhľadom na zameranie sa okresného súdu na procesné zastúpenie žalobcov javilo dostačujúce. Pochybenie súdu prvej inštancie podľa jeho názoru spočíva v nevyzvaní priamo žalobcov 1/ až 3/ na predloženie plnomocenstva, resp. oznámenia, či súhlasia s uvedeným advokátom ako ich právnym zástupcom v konaní. Nesprávnosť videl v podaní odvolania neoprávnenou osobou (advokátom ako právnym zástupcom) G. L. a predložení plnej moci od N. G. po uplynutí viac ako 7 rokov od podania návrhu na začatie konania. Namietal nepodpísanie plnej moci žalobkyňou 2/, ktorým mala splnomocniť žalobcu 1/. Predložené plnomocenstvá žalobcami 1/ až 3/ podľa neho nespĺňajú náležitosti § 24 až § 28 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na ich rozpor s § 37 ods. 1 O.s.p., a teda ich neplatnosť. Poukázal na správnosť záverov okresného súdu o existencii prekážky postupu konania a jej trvaní. Konštatoval výlučné preukázanie procesného zastúpenia G. L. od 1. septembra 2014 a G. N. (od 25. augusta 2014) advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, avšak nebola konvalidovaná tá skutočnosť, že návrh na začatie konania zo dňa 19. januára 2007 (procesný úkon spísaný a podaný advokátom JUDr. Branislavom Jurgom za iných, konkrétne žalobcov 1/ až 3/ ako ichzástupcom), nebol doložený plnomocenstvom preukazujúcim oprávnenie zastupovať žalobcov 1/ až 3/ v uvedenom konaní. Stotožnil sa s názorom okresného súdu o zastavení konania vzhľadom k prekážke konania, ktorá bola daná ihneď po podaní návrhu na začatie konania 19. januára 2007, pretože táto prekážka postupu stále trvá. Žiadal dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť v c elom rozsahu a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 4. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadali dovolanie žalovaného odmietnuť. 5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu (žalovaný) zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). 7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (2. októbra 2015), t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. 8. Žalovaný dovolaním napadol zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa už dávnejšie ustálila na názore, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo možné napadnúť iba z dôvodov relevantných v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď R 34/1995). 9. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ nenamietal, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/, b/, d/ až g/ O.s.p.; vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo. 10. Dovolateľ mal za to, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený (§ 237 ods. l písm. c/ O.s.p.). Taktiež namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí nedostatkom nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 11. Podľa § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. 12. Procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť samostatne pred súdom konať ako účastník konania. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 O.s.p.). Nová právna úprava CSP namiesto účastníkov zaviedla pojem strany sporu (čl. 6 CSP) v civilnom sporovom konaní. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p. a § 67 CSP). Túto spôsobilosť upravoval v rozhodnom čase § 19 O.s.p., a to tak, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (teraz § 61 CSP tzv. procesná subjektivita). Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občiansky zákonník, podľa ktorého § 7 spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zaniká. Fyzické osoby, ktoré nemajú procesnú spôsobilosť, musia byť v konaní zastúpené zástupcom. Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania je odstrániteľný. Nová právna úprava CSP v § 74 výslovne uvádza, že procesné postavenie cudzincov ustanovuje osobitný predpis. 13. Podľa § 24 O.s.p. platilo, ž e účastník s a mohol dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolil. Ak nešlo o zastupovanie podľa § 26, mohol si zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci mohol mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatilo, ak išlo o zastúpenie podľa § 25. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. platilo, že ako zástupcu si účastník mohol vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (teraz § 89 CSP). Podľa § 28 ods. l O.s.p. platilo, že zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony (teraz § 92 ods. l CSP). 14. Vzhľadom na vyššie uvedené a obsah spisu, z ktorého vyplýva, že žalobcovia sú cudzinci, ktorí nasvoje zastupovanie v konaní splnomocnili advokáta JUDr. Branislava Jurgu (ďalej aj „JUDr. BJ“), najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. l písm. c/ O.s.p. v súvislosti s námietkou dovolateľa ohľadom nedostatočného zastúpenia žalobcov, resp. oprávnenia ich advokáta na podanie návrhu na začatie konania, odvolania a označenia účastníka podávajúceho odvolanie v čase, keď právny zástupca ním na daný úkon ešte nebol splnomocnený, k čomu uvádza, že podanie urobené osobou, ktorá sa označila ako zástupca účastníka bez preukázania jej oprávnenia n a zastupovanie účastníka spôsobom uvedeným v ustanovení § 28 ods. 1 O.s.p., treba považovať za nedostatok podmienky konania na strane účastníka (nedostatok splnomocnenia), ktorý je možné odstrániť (R 58/2003).
15. Vyššie uvedené (bod 14. R 58/2003) potvrdzuje aj rozhodnutie R 12/1985, podľa ktorého ak ten, kto vystupoval v občianskom súdnom konaní ako zástupca účastníka bez toho, aby sa preukázal plnomocenstvom, plnomocenstvo predloží dodatočne v lehote určenej súdom, uvedený nedostatok je tým odstránený, a tak boli schválené aj tie úkony urobené v konaní zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred podpisom plnomocenstva (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 3294/2009 zo 6. novembra 2009).
16. Dovolací s úd konštatuje, ž e Krajský súdu v Trnave (č. l. 1 3 0 spisu) vyzval právneho zástupcu žalobcov advokáta JUDr. BJ listom z 12. septembra 2014, aby v lehote 30 dní doručil súdu originál alebo úradne overenú fotokópiu splnomocnenia, ktoré mu bolo udelené právnym nástupcom pôvodných žalobcov - G. L., keďže sa takéto splnomocnenie v spise nenachádza. Uvedenú výzvu advokát JUDr. BJ prevzal 18. septembra 2014. JUDr. BJ doplnil osobne na Okresný súd Piešťany (10. septembra 2014) originál plnomocenstva, ktoré mu na zastupovanie v uvedenej veci udelila žalobkyňa G. L. dňa 1. septembra 2014 a originál plnomocenstva žalobkyne N. G. zo dňa 25. augusta 2014 (č. l. 132-137 spisu). Uvedeným spôsobom bol právnym zástupcom žalobcov konvalidovaný odstrániteľný nedostatok právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Námietku dovolateľa týkajúcu sa vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nebolo tak možné považovať za dôvodnú. 17. Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo osebe nesprávne právne posúdenie veci v procesne neprípustnom dovolaní ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Keďže podané dovolanie nie je procesne prípustné, dovolací súd sa týmito námietkami nemohol zaoberať. 18. Treba zdôrazniť, že samotná povaha zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára strane sporu možnosť v pokračujúcom konaní uplatniť všetky svoje procesné práva vrátane práv na využitie riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. 19. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., najvyšší súd preto dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol. 20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.