2 Cdo 129/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. Š., advokátkou v Š., proti žalovanej I., so sídlom v B., zastúpenej C.

(predtým C.), so sídlom v B., o zaplatenie 18 216,46 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 102/2000, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2010 sp. zn. 4 Co 392/2009, takto

r o z h o d o l :

Z   r   u   š   u   j   e   rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2010 sp. zn.  

4 Co 392/2009 v napadnutej časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vec

mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I   rozsudkom (prvým v poradí) z 26. júna 2003 č.k.  

9 C 102/2000-33 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia

548 789 Sk titulom poistného plnenia v zmysle zmeny poistnej zmluvy z 11. októbra 1999.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že 26. októbra 1998 uzavrela žalovaná spolu s J. B. poistnú zmluvu č. X. a po

poistnej udalosti – smrti J. B. bolo poistné vyplatené oprávneným osobám – žalobkyni 50 %

(manželka J. B.) a A. B. 50 %   (otec   nebohého).   Žalobkyňa   v   konaní   tvrdila,   že  

11.   októbra   1999   došlo k zmene/zmenám poistnej zmluvy, medzi inými aj k zmene

oprávnenej osoby na žalobkyňu v rozsahu 100 %. Z dôvodu absencie listiny, ktorá by túto

zmenu preukazovala (napriek výpovediam svedkov – M. F., D. M.), súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2004 sp. zn. 8 Co 255/2003 rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že strata

takejto listiny, ktorá bola platne uzavretá a teda spĺňala popri písomnej forme aj ostatné

náležitosti, pričom jej obsah bolo možné na základe vykonaného dokazovania dostatočne

presne ustáliť, rovnako ako aj skutočnosť, že bola doručená žalovanej, nemôže predsa brániť

tomu, aby súd žalobe postavenej na jej základe vyhovel.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom (druhým v poradí) z 20. decembra 2005 č.k.  

9 C 102/2000-59 v súlade s právnym názorom krajského súdu žalobe vyhovel a uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 548 789 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania  

od 23.2.2000 do zaplatenia a trovy konania 167 446,50 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. januára 2008 sp. zn. 8 Co 231/2006

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že súd prvého stupňa neuviedol, ako hodnotil výpovede svedkov a okolnosti, ktoré môžu

mať vplyv na ich vierohodnosť. Považoval za potrebné dokazovanie doplniť a dôkazy náležite

vyhodnotiť (§ 132 O.s.p.).

Okresný súd Bratislava I rozsudkom (tretím v poradí) z 19. februára 2009 č.k.  

9 C 102/2000-109 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 18 216,46 € so 17,6 %

úrokom z omeškania od 23.2.2000 do zaplatenia a trovy konania 2 121,40 €, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd konanie zastavil

(§ 96 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmena poistnej zmluvy bola vyhotovená

len v jednom exemplári, ktorý vypracoval zástupca žalovanej p. M. F. (aj za prítomnosti

D. M.), ktorý ju doručil na ústredie žalovanej. Ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí

uzavrel, že strata listiny o zmene poistnej zmluvy, ktorá bola riadne uzavretá a podľa

výpovedí svedkov spĺňala popri písomnej forme aj ostatné náležitosti, pričom jej obsah bolo

možné na základe výpovedí svedkov dostatočne ustáliť, nebráni tomu, aby súd takejto žalobe

vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. júna 2010 sp. zn. 4 Co 392/2009 rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 220

O.s.p.). V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). V rozhodnutí okrem iného uviedol, že

písomné oznámenie o zmene oprávnenej osoby sa v poistnom spise nenachádza. Oznámenie

nebolo žalovanej doručené, preto nemôže byť účinné. Toto nevylučujú ani výpovede svedkov,

ktorí sa vyjadrovali len k spísaniu listiny, pričom doručenie nebolo ničím preukázané. Svedok

M. F. zodpovedal za doručenie tejto listiny a z tohto hľadiska jeho výpoveď nie je

vierohodná. Dôležitá je aj skutočnosť, že žalovaná sa plneniu nebránila.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť tak, že

dovolací súd vyhovie návrhu žalobkyne v plnom rozsahu. Prípustnosť dovolania vyvodzovala

z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedla, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového

stavu a to tým, že odvolací súd spochybnil vierohodnosť svedeckej výpovede svedka bez

uvedenia konkrétneho dôvodu, pričom nezobral do úvahy § 125 O.s.p., v zmysle ktorého je

svedecká výpoveď na úrovni ostatných dôkazných prostriedkov. Má za to, že žalobkyňa

v konaní uniesla dôkazné bremeno a v konaní jednoznačne preukázala, že k zmene poistnej

zmluvy – zmene oprávnenej osoby – došlo.

  Žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou  

(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

(§ 238 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou  

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Vady v zmysle § 237 O.s.p. dovolateľka

nenamietala a tieto dovolacím súdom ani zistené neboli.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je  

v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť napadnutého rozsudku, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť  

na ujmu záujmom spoločnosti.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva  

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).

Podľa § 3 O.s.p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel  

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie  

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa  

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie sám v potrebnom

rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov  

v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým

zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu a jeho zamietnutiu dospel iba  

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 18 216,46 € s príslušenstvom

titulom poistného plnenia v zmysle zmeny poistnej zmluvy z 11. októbra 1999. Táto zmena

poistnej zmluvy sa však v poistnom spise nenachádza a žalobkyňa jej existenciu, obsah,

doručenie žalovanej v konaní preukazovala výpoveďami svedkov. Výpoveď svedka M. F.,

ktorý potvrdil spísanie, obsah a doručenie spornej listiny (do otvoreného priečinku na chodbe

žalovanej), odvolací súd označil v odôvodnení svojho rozhodnutia za nedôveryhodnú

z dôvodu, že doručenie listiny mal zabezpečiť tento svedok. Krajský súd pre odlišný skutkový

záver o dôvodnosti návrhu žalobkyne nezopakoval dokazovanie (vyplýva to zo zápisnice

z pojednávania z 9. júna 2010 pred krajským súdom). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred

odvolacím súdom z 9. júna 2010 vyplýva, že odvolací súd na začiatku pojednávania

oboznámil doterajší priebeh konania, oboznámil obsah sprostredkovateľskej a mandátnej

zmluvy uzavretej medzi žalovanou a svedkom F. a obsah poistného spisu. Po prednese

právnej zástupkyne žalovanej a prednese žalobkyne nevykonal žiadne dokazovanie (hlavne

výsluchom účastníkov, svedkov) a vo veci meritórne rozhodol. Za opakovanie dokazovania

nemožno považovať procesné prednesy účastníkov, resp. ich zástupcov v odvolacom konaní a

ani podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu

konania podľa § 215 O.s.p. Napriek uvedenému odvolací súd konštatoval, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a výpoveď svedka F. nie je vierohodná. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd

práve z výpovedí svedkov mal za preukázané, že nárok žalobkyne je dôvodný.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).  

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová