2 Cdo 129/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T. I. L., so sídlom v N., C.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. & P.,   s. r. o., so sídlom v B., v mene a na účet

ktorej koná advokátka Mgr. D. S. proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné

námestie č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5

C 113/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.

februára 2010 sp. zn. 16 Co 13/2010, takto

r o z ho d o l:

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z  

18. februára 2010 sp. zn. 16 Co 13/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 28. októbra 2009 č. k. 5 C 113/2009 – 100

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 183 149,32 €   (   titulom náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom )   so 6 % úrokom z omeškania ročne od

18. 8. 2005 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy

konania v sume 4 542, 40 € do rúk jeho právneho zástupcu   do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.   Uviedol, že v exekučnej veci oprávnenej   Sociálnej poisťovne   Bratislava,   proti

povinnému M. spol. s. r. o. R. S. pre vymoženie 13 823 522 Sk ( 45 856,86 € ), vedenej na Okresnom súde R.S. pod sp. zn. 1 Er 55/2005 súd uznesením z 1. 6. 2005, právoplatným

17. 6. 2005, schválil príklep udelený ( 23. 5. 2005 ) súdnym exekútorom   JUDr. R. T.   (

poverenie na vykonanie exekúcie vydané 22. 4. 2005 ) k špecifikovaným k nehnuteľnostiam

v prospech vydražiteľa H. K., ktorý urobil najvyššie podanie   ( 14 145 496 Sk ). Uznesením

z 22. 7. 2005 ( na návrh súdneho exekútora doručeného súdu 12. 7. 2005 ), nevyhovel

námietkam oprávnenej a schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností ( vykonanej 23. 5.

2005 ) vo výške 14 145 596 Sk. Na tomto uznesení bola vyznačená právoplatnosť dňom 18.

8. 2005 napriek tomu, že ho po podaní odvolania oprávnenou ( 22. 7. 2005 ), Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením z 21. februára 2006 sp. zn. 14 CoE 2/2006 zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a súdny exekútor na základe takéhoto rozhodnutia (

s vyznačenou doložkou právoplatnosti ) plnil. Podľa zmluvy   o zriadení záložného práva   č.

1825/1997, podpísanej 14. 4. 1997, mal záložný veriteľ Fond národného majetku Slovenskej

republiky proti záložcovi M. spol. s. r. o. zriadené záložné právo na nehnuteľnosti povinného

v hodnote   5 517 556, 40 Sk   a svoju pohľadávku   vo výške 12 298 693 Sk prihlásil

u súdneho exekútora. Postúpením   pohľadávky zabezpečenej záložným právom došlo

k zmene záložného veriteľa   Fondu národného majetku na navrhovateľa. Na jeho návrh

uznesením z 28. 6. 2007 bol opätovne schválený rozvrh výťažku   z dražby nehnuteľností

povinného   ( 28. 6. 2005 ), ktoré odvolací súd zmenil tak, že rozvrh výťažku neschválil,

pričom poukázal na pochybenie exekútora   pri vyčíslení trov exekúcie a poradí uspokojovaných záložných veriteľov. Teda nesprávnym úradným postupom okresného súdu

spočívajúcim vo vyznačení právoplatnosti na neprávoplatnom uznesení ( v dôsledku

podaného odvolania oprávnenou ) z 22. 7. 2005   ( schválenie rozvrhu výťažku z dražby

nehnuteľností povinného ) došlo k zásahu do práv navrhovateľa ( záložného veriteľa ) a tým

vzniku škody, pri určení výšky ktorej vychádzal z hodnoty nehnuteľností ( znalcom Ing. B.

T. v znaleckom posudku č. 35/05 ) zapísaných na LV č. X. k. ú. R. S.. Pritom je zrejmé, že

v rámci exekučného konania bol speňažený nehnuteľný majetok, pozemky a stavby na liste

vlastníctva evidované, spolu v hodnote 14 145 595,94 Sk, ( 469 547,73 €) ktorého časť bola

založená v prospech právneho predchodcu navrhovateľa ( Fond národného majetku ) na

základe zmluvy o zriadení záložného práva zo 14. 4. 1997 č. 1825/1997. V prospech tohto

bol speňažený aj majetok ohodnotený na sumu 5 517 556,40 Sk, pozostávajúci zo stavby na

parcele č. X., súp. č. X., parc. č. X., a stavby na parcele č. X., súp. č. X. – stolárska dielňa,

stavby na parc. č. X., súp. č. X. – oblúková hala a stavby na parc. č. X. súp. č. X.. V prípade

ak by nedošlo k vyznačeniu doložky právoplatnosti, nemohol by exekútor plniť a uspokojiť

trovy konania a neoprávnenú osobu ( H. K. ). Vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov ( znalecké dokazovanie ) považoval za nadbytočné. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

  Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcu rozsudkom z 18. februára 2010  

sp. zn. 16 Co 13/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamieta a odporcovi

náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že oprávnená Sociálna poisťovňa

Bratislava, pobočka Rimavská Sobota podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému

M., spol. s. r. o.  , ktoré exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp. zn. 1 Er 55/05. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 1825/1997Z. zo 14. 4. 1997

mal záložný veriteľ Fond národného majetku SR Bratislava proti záložcovi M., spol. s. r. o.

( povinnému ) zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosti

povinného v hodnote 5 517 556, 40 Sk. Fond národného majetku SR Bratislava   ( záložný

veriteľ   )   prihláškou z 10. 5. 2005 prihlásil svoju pohľadávku   vo výške 12 298 693 Sk

u súdneho exekútora ( JUDr. R. T. ). V uvedenom exekučnom konaní súd uznesením z 1. 6.

2005   schválil príklep udelený v dražbe ( 23. 5. 2005 ), v ktorej súdny exekútor   vydražil

nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného ( vedené na LV č X. kat. územie R.S. ) za najvyššie

podanie 14 145 596 Sk. Súdny exekútor vykonal rozvrh výťažku z dražby ( pre exekučné

konania EX 296/20054, EX 692/2004, EX 60/2005, EX 61/2005 ), ktorým uspokojil trovy

exekučného konania vo výške 2 004 950 Sk ( 66 552,15 €) a zostatok 12 140 646 Sk (402 995,61€) určil na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa   a vydražiteľa H. K. (

urobil najvyššie podanie ).   Námietkam oprávnenej ( proti rozvrhu ) súd nevyhovel

a uznesením z 22. 7. 2005   rozvrh výťažku z dražby schválil. Napriek tomu, že proti

uzneseniu podala odvolanie oprávnená ( Sociálna poisťovňa ) a odvolací súd ho uznesením

z 21. 2. 2006 ( sp. zn. 14 CoE 2/06 ) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

bola na uznesení vyznačená právoplatnosť dňom 18. 8. 2005 a súdny exekútor ( na základe

uznesenia opatreného doložkou právoplatnosti ) postupom v súlade s § 165 ods. 1

Exekučného poriadku   finančné prostriedky z dražby poukázal oprávneným osobám podľa

schváleného rozvrhu výťažku. Následne súd uznesením z 28. 6. 2007 opäť schválil rozvrh

výťažku z dražby, proti ktorému podala odvolanie tak oprávnená ( Sociálna poisťovňa ), ale

aj záložný veriteľ – navrhovateľ, ktorý zmenu v osobe záložného veriteľa Fondu národného

majetku ( na navrhovateľa ) titulom postúpenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom

na majetku povinného oznámil súdnemu exekútorovi podaním zo 14. 7. 2006 ( a žiadal vydať

nové uznesenie o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností ). Krajský súd uznesením z 25. 9.

2007   ( sp. zn. 14 CoE 83/2007 ) uznesenie súdu prvého zmenil tak, že rozvrh výťažku z dražby   nehnuteľností konanej 23. 5. 2005 neschválil; teda potom, čo súdny exekútor už

plnil na základe neprávoplatného uznesenia z 22. 7. 2005 ( pre podané odvolanie oprávnenou

), ale s vyznačenou právoplatnosťou dňom 18. 8. 2005. Aj keď bola na uznesení z 22. 7. 2005

nesprávne vyznačená právoplatnosť ( a uznesenie bolo zrušené odvolacím súdom ) dospel

k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre náhradu škody

podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmenne a doplnení niektorých zákonov nesprávnym úradným postupom t. j.

vyznačením právoplatnosti na neprávoplatnom uznesení. Súd prvého stupňa, (ktorý dospel k

záveru   o dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného

postupu   nesprávne zistil skutkový stav veci a   nevysporiadal   sa   s listinnými dokladmi,

z ktorých vyplýva, že Fond národného majetku SR ( záložný veriteľ ) do 5. 6. 2006 (t.j. do

postúpenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom na navrhovateľa ) nevyužil žiadne

opravné prostriedky, aby zvrátil stav vzniknutý nesprávnym vyznačením právoplatnosti na

uznesení z 22. 7. 2005 tým, že nepodal proti nemu opravný prostriedok   ( odvolanie podala

len oprávnená ). Poukázal na to, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom je závislé na úvahe o príčinnej súvislosti   medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou ako jedného z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu.

Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne   v každom jednotlivom prípade zhodnotením   všetkých významných okolností. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli

k určitému výsledku a starostlivé zváženie všetkých okolností. Ak navrhovateľ tvrdí, že je

daná príčinná súvislosť   medzi nesprávnym úradným postupom, ktorým mu vznikla škoda

a vznikom škody, túto príčinnú súvislosť ničím nepreukázal. Bolo práve na Fonde národného

majetku SR v čase rozhodnom konať a konať mal a mohol. Tým, že nekonal, opravný

prostriedok nevyužil, nepreukázal navrhovateľ vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom a vznik škody nemohol byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

okresného súdu. Predmetné rozhodnutie súdu ( uznesenie z 22. 7. 2005 ) by bolo nadobudlo

právoplatnosť   a nenadobudlo ju len z dôvodu odvolania podaného oprávnenou ( Sociálna

poisťovňa ). Ak odvolanie podala len oprávnená   a len z tohto dôvodu bola nesprávne

vyznačená právoplatnosť, navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody   podľa

uvedeného zákona ( nebyť odvolania oprávnenej, rozhodnutie by pre nečinnosť záložného

veriteľa nadobudlo právoplatnosť ). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s.

p. v spojení s   § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 2 O. s. p.

  Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods.

2 písm. c/ O. s. p. ). lebo je v rozpore so zákonom č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov. Zdôraznil, že sa domáha náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným

postupom okresného súdu ( nie nezákonným rozhodnutím ), ktorý preukázateľne omylom

vyznačil právoplatnosť na uznesení   č. k. 1 Er 55/05 – 137, zrušeného odvolacím súdom,

týkajúceho sa rozvrhu výťažku   speňaženého nehnuteľného majetku v spoločnej dražbe,

vykonanej pre štyri rôzne exekučné konania. Súdny exekútor rozdelil sumu 14 145 596 Sk,

získanú v dražbe   nehnuteľností povinného tak, že uspokojil svoje trovy exekúcie sumou

2 004 950 Sk, (66 552,15 €) zvyšok rozdeľovanej sumy 12 140 646 Sk (40 995,61 €) vydal

jedinému zo záložných veriteľov, (záložnému veriteľovi H. K.). Je teda zrejmé, že ak by súd

nepochybil a neopatril by omylom doložkou právoplatnosti aj odvolaním napadnuté

uznesenie, súdny exekútor by si nemohol vyplatiť trovy exekúcie ( 2 004 950 Sk ) a jeden zo

záložných veriteľov ( H. K. ) by nedostal vyplatenú celú sumu ( 12 140 646 Sk ), na ktorú

mu nárok nevznikol. Domnieval sa, že v exekučnom konaní už nie je možné vydať ďalšie

rozvrhové uznesenie ( § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené ), lebo súdny exekútor   konal podľa   uznesenia

s mylne vyznačenou právoplatnosťou a na základe neho vyplatil aj finančné prostriedky

získané predajom nehnuteľného majetku. Teda   je daná príčinná súvislosť medzi mylným

vyznačením právoplatnosti a vznikom škody. Poukázal na list súdneho exekútora ( JUDr. T.

), doručený mu 2. 1. 2008, v ktorom oznámil, že vo všetkých štyroch exekučných konaniach

, v prospech ktorých vykonal spoločnú exekučnú dražbu nehnuteľností povinného, má na

uznesení o schválení rozvrhu výťažku vyznačenú právoplatnosť, teda aj na uznesení z č. k. 1

Er 55/05 – 137 a preto bol jeho postup vyplatenia finančných prostriedkov v súlade so

zákonom, t. j., že žiadnymi finančnými prostriedkami získanými z predaja nehnuteľností už

nedisponuje a tieto mu už ako záložnému veriteľovi   v danom konaní uplatnenej výške

5 517 566, 40 Sk ( 183 149,32 € ) vyplatiť nemôže.

  Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), ktorý je zastúpený advokátom

( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1

O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa   ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).

  Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa v veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p.).

  Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 3 O. s. p. ).

  Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov

konania. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

  V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ak nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( § 219 O. s. p. ),ani na jeho zrušenie ( § 221 ods.

1 O.s. p. ).

  Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213

ods. 3 O. s.p.).

  Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci.

  Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové závery a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo

doplnenie).

  Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe

bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať   a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z. z. vrátane novely

uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným

skutkovým zisteniam   vedúcim k záveru o nedôvodnosti nároku navrhovateľa na náhradu

škody titulom nesprávneho právneho postupu súdu, dospel len na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

  Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým záverom, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho,

aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

  Predmetom konania je navrhovateľom uplatnená   náhrada škody spôsobená nesprávnym

úradným postupom okresného súdu spočívajúcim v tom, že   doložkou právoplatnosti bolo

omylom   opatrené rozhodnutie, ktoré (   z dôvodu podaného odvolania )   právoplatnosť nenadobudlo.  

  Súdy nižších stupňov dospeli k rovnakému záveru, že okresný súd v uvedenej exekučnej

veci vyznačil na uznesení, zrušenom odvolacím súdom ( po odvolaní podanom  

oprávnenou ), ktoré sa týkalo rozvrhu výťažku speňaženia nehnuteľného majetku povinného,

nesprávne právoplatnosť. Táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Súd prvého stupňa na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že týmto postupom, navrhovateľovi (ako

záložnému veriteľovi   účastníkovi exekučného konania v štádiu rozvrhu výťažku z dražby

nehnuteľností povinného, ktorého právny predchodca Fond národného majetku SR prihlásil

svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

povinného),   vznikla škoda v uplatňovanej výške, keď nebola uspokojená prihlásená

pohľadávka z finančných prostriedkov získaných dražbou nehnuteľností povinného, pretože

pri nevyznačení právoplatnosti by súdny exekútor nemohol vykonať rozvrh výťažku

získaného dražbou;   tým je daná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym

úradným postupom súdu. Súd prvého stupňa mal za preukázané splnenie všetkých

predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom   podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. ( po predbežnom prerokovaní nároku ).   V porovnaní s ním odvolací súd,

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného   súdom   prvého stupňa,   dospel k záveru len o preukázaní nesprávneho úradného postupu ( nespornej skutočnosti spočívajúcej

v nesprávnom vyznačení právoplatnosti na neprávoplatnom uznesení ), ale o nepreukázaní

ďalších   predpokladov vzniku   zodpovednosti odporcu za škodu. Týmito nepreukázanými

predpokladi   sú vznik škody a   príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

súdu a vznikom škody. To ho viedlo   k záveru o nedôvodnosti nároku uplatneného

navrhovateľom a to bez toho, aby zopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa alebo

doplnil dokazovanie aspoň listinnými dokladmi. Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd

rozhodol   o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( zápisnica o verejnom vyhlásení rozhodnutia z 18. 2. 2010). Nevykonal

dokazovanie ani výsluchom   samotného navrhovateľa na okolnosť týkajúcu   sa nečinnosti

jeho právneho predchodcu pri možnosti využitia   opravného prostriedku proti predmetnému

uzneseniu.

  Krajský súd pre odlišný skutkový záver (o tom, že neboli splnené predpoklady

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu) nezopakoval, ani

nedoplnil dokazovanie na okolnosti relevantné pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného

navrhovateľom.

  Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery týkajúce sa nároku   navrhovateľa na náhradu škody spôsobenú nesprávnym

úradným postupom súdu predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha   v súčasnom štádiu

konania oprávnenie na ich hodnotenie.

  Za týchto okolností Najvyšší súd SR dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je

postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2

písm. b/ O. s. p. ). K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, aj   keď nebola

uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).

  Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ako

aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie ( § 243b ods. 2, 3 O. s. p. ).

  V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta