UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská č. 7, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovanej R. F., bývajúcej v J., o zaplatenie 3 852,68 € s prísl., vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8 Ro 549/2012, o dovolaní žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec z 20. februára 2013 sp. zn. 8 Ro 549/2012, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec platobným rozkazom z 20. februára 2013 č. k. 8 Ro 549/2012-17 uložil žalovanej, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 3 852,68 € so zmluvným úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 3 779,11 € od 8.2.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 902,68 € od 1.4.2012 do 19.4.2012, od 20.4.2012 zo sumy 2 852,68 € do zaplatenia, nahradila trovy konania vo výške 231 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 356,93 € právnemu zástupcovi žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde. 2. Tento platobný rozkaz napadla žalovaná dovolaním doručeným osobne do podateľne okresného súdu 23. septembra 2015. 3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené. 5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval pri skúmaní podmienok dovolacieho konania v zmysle prechodných ustanovení vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a podmienky konania preskúmaval podľa§ 236 ods. 1 O.s.p. 6. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. bolo možné dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu. Na rozhodnutie o dovolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (§ 10a O.s.p.) nebol najvyšší súd funkčne príslušný. 7. Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal neodstrániteľnú absenciu podmienky konania, ktorý bránil vecnému prejednaniu podaného dovolania, preto najvyšší súd v podobných prípadoch konania zastavoval podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. (viď napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 65/2012, 5 Cdo 15/2009). 8. V danom prípade teda podaním dovolania žalovanej nenastal ním sledovaný účinok, ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný aj po 1. júli 2016 a umožňoval meritórny dovolací prieskum. Dovolací súd vzhľadom na to konanie o jej dovolaní zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP. 9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.