2 Cdo 128/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Cdo 185/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : I. K. K., bývajúci v B., zastúpený JUDr. V. C., advokátom v B., proti žalovaným : 1/ Krajský úrad Prešov, so sídlom v Prešove, Nám. mieru 2, 2/ Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra SR, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2 C 132/2007, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2008 sp.zn. 1 Co 78/2008, o dovolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24. februára 2009 sp.zn. 5 Co 49/2009
t a k t o :
O d m i e t a dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2008
sp.zn. 1 Co 78/2008.
O d m i e t a dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24. februára 2009
sp.zn. 5 Co 49/2009.
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 19. mája 2008 č.k. 2 C 132/2007-14 podanie
žalobcu označené ako „Žaloba o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru“ zo dňa
24.5.2007 v časti, ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti Slovenskej republike
zodpovednej za konanie svojho bývalého štátneho úradu uspokojiť všetky nároky žalobcu,
ktoré sa vyčleňujú na samostatné konanie, odmietol. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol,
že žalobca bol uznesením z 25. marca 2008 č.k. 2 C 132/2007-9 vyzvaný, aby v lehote 10 dní
od doručenia tohto uznesenia svoje podanie doplnil. Zároveň v uznesení bolo uvedené, ako
treba doplnenie vykonať. Žalobca bol tiež poučený o následkoch nedoplnenia podania
uvedených v § 43 ods. 2 O.s.p. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené 26.3.2008.
V rámci lehoty, t.j. 4.4.2008 žalobca spolu s dvoma fotokópiami žaloby zo dňa 24.5.2007 2 Cdo 185/2010
predložil súdu podanie označené ako „Naplnenie súdnej výzvy na úpravu žaloby z 24.5.2007
č.k. 2 C 132/07“, podľa ktorého po stránke procesnej upresnil druhý bod petitu svojej žaloby
takto : „Všetky pracovnoprávne nároky žalobcu podľa zákona vyplývajúce z neplatného
rozviazania pracovného pomeru písomnou výpoveďou danou mu právnym predchodcom
žalovanej strany zo dňa 27.8.1991 sa vylučujú na samostatné konanie, v rámci ktorého bude
rozhodnuté o trovách konania, ako celku“. Zároveň uviedol, že takýmto spôsobom upravený
petit jeho pôvodného súdneho návrhu je zatiaľ úplne postačujúci, zmysluplný a vzhľadom
na skutočnosť, že jeho naplnenie je úplne závislé na kladnom výsledku prvého výroku,
momentálne nemá zmysel ho inak upravovať podľa súčasnej požiadavky súdu. Vychádzajúc
zo skutočnosti, že podanie žalobcu nebolo doplnené v súlade s uznesením č.k. 2 C 132/2007-9
zo dňa 25.3.2008, toto podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie
konania sčasti odmietol.
Krajský súd v Prešove na základe podaného odvolania žalobcu uznesením z 26. júna
2008 č.k. 1 Co 78/2008-20 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil
s procesným postupom prvostupňového súdu ako aj s vecnou správnosťou rozhodnutia.
Uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 24.5.2007 nemá náležitosti návrhu na začatie konania
v zmysle § 79 ods. 1, 2 O.s.p., tzn., že nie sú náležite špecifikované nároky žalobcu, ktoré
v tomto konaní uplatňuje, nie je uvedená ich výška a stručne zdôvodnenie, na akom základe
sa týchto nárokov a v akom rozsahu domáha. Písomné podanie žalobcu zo dňa 4.4.2008
nevyhovelo požiadavke súdu uvedenej v citovanom uznesení, pretože žaloba nebola riadne
doplnená a upresnená v zmysle pôvodnej požiadavky súdu. Naďalej nároky žalobcu, ktoré
chcel v tomto konaní uplatňovať neboli náležite vymedzené, špecifikované a nebola uvedená
ani ich výška. Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ toto podanie odmietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého
prípustnosť odvodzoval ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. Namietal jeho nezákonnosť,
ničotnosť, nekvalifikovanosť, nelogičnosť. Uviedol, že je presvedčený, že pokiaľ nie je
rozhodnuté o podstate tejto žaloby a jej základe, je nelogické sa zaoberať špecifikáciou jeho
návrhu až v druhej, a teda nasledujúcej jeho časti, ktorá je odôvodnená od tej prvej a vlastne
závislá na jej kladnom výsledku a nakoniec, už keby sa to aj teraz naozaj vyžadovalo, tak
potom je na rade súd, ktorý žiada, aby to urobil ním ustanovený súdny znalec. Konanie súdov
preto pokladá za odopretie spravodlivosti a možnosti konať pred súdom. Navrhol zrušiť
napadnuté uznesenia.
2 Cdo 185/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jeho
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V danom prípade dovolanie
smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení, preto
prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom 2 Cdo 185/2010
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Žalobca vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup
súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť pred ním konať
a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že
súdy jeho podanie označené ako žaloba o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru odmietli
pre nešpecifikáciu jeho návrhu, ktorú by mal urobiť súdom stanovený znalec.
Za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom
sa považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom
na začatie konania (§ 43 ods. 2 O.s.p.), hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky,
pretože sa takým rozhodnutím bráni žalobcovi v realizácii procesného práva domáhať sa
ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde. V danej veci o takýto prípad
nešlo.
Všeobecné náležitosti podania určuje ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. Pre návrh
na začatie konania Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 stanovuje ďalšie náležitosti,
uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol návrh prejednať a vecne (meritórne)
o ňom rozhodnúť. Okrem uvedenia mena a bydliska účastníkov prípadne zástupcov, musí
návrh na začatie konania obsahovať údaj o štátnom občianstve a ďalej najmä pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, okrem
toho musí byť z návrhu zjavné, čoho sa žalobca domáha. Návrh na začatie konania musí
obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj
o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd
totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedených
v § 153 ods. 2 O.s.p., nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani
účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý 2 Cdo 185/2010
a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj
nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska)
vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval.
Ak nemá návrh potrebné náležitosti, alebo má iné nedostatky, je povinnosťou súdu
poskytnúť žalobcovi potrebné poučenie (§ 5 O.s.p.) a viesť ho k takej formulácii návrhu, ktorá
by zodpovedala právnym predpisom a záujmom, o ochranu ktorých žalobca žiada. Neúplnosť
návrhu, ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa súd musí pokúsiť odstrániť
v súčinnosti so žalobcom (§ 43 ods. 1 O.s.p.) ešte pred nariadením pojednávania vo veci. Ak
sa napriek výzve súdu podanie neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno pre tento
nedostatok pokračovať, súd podanie odmietne. O týchto následkoch musí byť účastník
poučený (§ 43 ods. 2 O.s.p.).
V prejednávanej veci sa dovolací súd stotožnil so záverom súdov nižších stupňov, že
podanie žalobcu bolo neúplné, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať.
Z podania žalobcu z 24. mája 2007 vyplýva, že sa ním domáha uspokojenia všetkých nárokov
žaloby, ktoré sa vyčleňujú na samostatné konanie. Súd prvého stupňa uznesením z 25.3.2008
(č.l. 9) žalobcu vyzval v zákonnej lehote 10 dní na odstránenie vád podania a súčasne ho
poučil, ako ho treba opraviť a doplniť (upresnil druhý bod petitu návrhu tak, aby tento bol
presný, určitý a vykonateľný a pripojil návrh v ďalších 2 rovnopisoch). Žalobca na výzvu
súdu reagoval podaním z 4.4.2008, keď druhý petit svojej žaloby upresnil takto „Všetky
pracovnoprávne nároky žalobcu podľa zákona vyplývajúce z neplatného rozviazania
pracovného pomeru písomnou výpoveďou danou mu právnym predchodcom žalovanej strany
zo dňa 27.8.1991 sa vylučujú na samostatné konanie, v rámci ktorého bude rozhodnuté aj
o trovách konania ako celku“. Uvedené nedostatky žalobca teda neodstránil. Správne preto
odvolací súd rozhodol, keď uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí podania potvrdil
a takýmto postupom odvolací súd nezaťažil konanie vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p.
a neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom ako nesprávne tvrdil v dovolaní.
Vzhľadom k tomu, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle
ustanovenia § 239 O.s.p. a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa
ustanovenia § 237 O.s.p., dovolanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.
2 Cdo 185/2010
Okresný súd Bardejov uznesením z 27. augusta 2008 č.k. 2 C 132/2007-28 ustanovil
žalobcovi zástupcu z radov advokátov JUDr. S. S., advokáta so sídlom v B., na
zastupovanie v dovolacom konaní.
Okresný súd Bardejov na základe odvolania JUDr. S. S. uznesením z 29. septembra
2008 č.k. 2 C 132/2007-32 zrušil uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 2 C 132/2007-28
zo dňa 27.8.2008, vo výroku ktorým bol žalobcovi ustanovený zástupca z radov advokátov
JUDr. S. S., advokát so sídlom B., na zastupovanie v dovolacom konaní.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 24. februára 2009 č.k.
5 Co 49/2009-37 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení odvolací súd uviedol,
že má za to, že pokiaľ došlo k narušeniu dôvery medzi advokátom JUDr. S. S. a žalobcom
a advokát to pociťuje tak, že by bol dôvod aj na odstúpenie od uzavretej zmluvy
o poskytovaní právnych služieb podľa § 22 ods. 1 zákona o advokácii, je tu dôvod JUDr. S. S.
ako zástupcu žalobcovi neustanoviť.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal zrušiť obe
uznesenia nižších súdov. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že žiadny advokát v ozajstnom
demokratickom a právnom štáte nemá právo uchádzačov o právnu pomoc selektovať
na dobrých a zlých a na tomto princípe si vyberať svojich klientov – len obľúbených. Tým
skôr a viac, keď je na takýto účel ustanovený „ex offo“ súdom, ktorý tiež takýmto svojím
počinom odmietnutia s ním pohŕda. Je pravdou, že na JUDr. S. S. napísal sťažnosť, lebo jeho
chovanie voči nemu v istom čase bolo nezlučiteľné s výkonom jeho povolania, morálkou
a slušnosťou, keď ho požiadal o pomoc on ho vyhodil za dvere.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jeho
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 2 Cdo 185/2010
ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie súdu prvého stupňa
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V danom
prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z uvedených
uznesení, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. však nezistil,
naostatok žiadnu z uvedených vád netvrdil ani žalobca.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p., ani z § 237 O.s.p. odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
2 Cdo 185/2010
V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová