2 Cdo 114/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : L. B., bývajúci v Z., zastúpený JUDr. V. P., advokátom v B., proti žalovanému : JUDr. Š. Š.,
bývajúci vo V., o náhradu škody, o návrhu žalobcu na obnovu konania, vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5 C 100/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2012 sp. zn. 5 Co 47/2012
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením zo 14. decembra 2011 č.k. 5 C 100/2010-46
zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
2 C 205/2008. Vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca ako dôvod obnovy konania neuplatňuje
žiadny z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. Odvoláva sa síce na ustanovenie § 228
ods. 1 písm.b/ ako na dôvod obnovy, ale neuvádza a neoznačuje žiadne dôkazy, ktoré by
nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní, existencia ktorých môže byť predmetom
konania. Vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal ním navrhované dôkazy v konaní, toto ale
nie je zákonom uznaný dôvod obnovy.
Z iných dôvodov ako výslovne uvedených v citovanom zákonnom ustanovení nemožno
návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. V prípade dôvodu pre obnovu konania podľa
ustanovenia § 228 ods. 1 písm.b/ O.s.p. je potrebné, aby bolo možné vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre
toho, kto návrh na obnovu konania podáva vo veci. Neznamená teda, že by bolo možné žiadať
a uplatňovať ako dôvod obnovy konania to, že v pôvodnom konaní neboli vykonané účastníkom označené dôkazy. Musí ísť o dôkazy, ktoré nebolo možné z objektívnych
dôvodov vykonať v pôvodnom konaní. K tvrdeniu žalobcu, že platobný rozkaz mu nebol
doručený do vlastných rúk (ktorý bol exekučným titulom) uviedol, že túto námietku
uplatňoval aj v pôvodnom konaní, táto nebola dôvodná a bola vyhodnotená už v pôvodnom
konaní. Z obsahu spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. Ro 1859/1997 vyplýva, že platobný
rozkaz č. k. Ro 1859/1997-3 zo dňa 24. júna 1997 bol doručený žalobcovi dňa 10.7.1997
(zásielka doručovaná na adresu ul. G.) a žalobca pravosť podpisu na doručenke od zásielky,
ktorou sa doručoval platobný rozkaz potvrdil na pojednávaní vo veci obnovy konania.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 5. júna 2012 č.k.
5 Co 47/2012-55 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení sa stotožnil
s právnym posúdením súdu prvého stupňa ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Žalobca
v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne také dôkazy, ktoré by nebolo možné vykonať
v pôvodnom konaní. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že ako dôvod
obnovy konania nemožno uplatňovať to, že v pôvodnom konaní neboli vykonané účastníkom
označené dôkazy. Dôvodom na obnovu konania nemôže byť skutočnosť, že v pôvodnom
konaní nevedel presne vyčísliť škodu, ktorá mu mala postupom súdneho exekútora vzniknúť.
Keďže iné dôvody pre obnovu konania žalobca v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom a ani v odvolacom konaní neuviedol, konštatoval, že v návrhu na obnovu konania
žalobcom uvádzané skutočnosti nenapĺňajú znaky žiadneho z dôvodov obnovy konania a ani
niektorý z iných dôvodov obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p. Žalobca neuviedol
a nepreukázal spôsobilý dôvod na aplikáciu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia, ktorý nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom
súdnom konaní a ktorým by bolo možné preukázať skutočnosť spôsobilú pre žalobcu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého
prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Namietal, že nesúhlasí
a nestotožňuje sa s vykonaným dokazovaním Okresným súdom Bardejov ani Krajským
súdom v Prešove, ktorí po vykonanom dokazovaní dospeli k záveru, že bez pochybností bolo
preukázané, že skutkový stav veci bol zistený tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku. Na krajský súd nebol predvolaný a nebol ani nikým zastupovaný. Platobný rozkaz
mu nebol doručený a osobne zašiel do archívu Okresného súdu v Bardejove a tam si ho
prevzal. So zreteľom na vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ a c/ O.s.p. navrhol,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého
rozsudku.
Žalovaný sa písomne k podanému dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Ak dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania zistí, že tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietne ho bez toho,
aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V preskúmavanej veci bolo dovolanie podané proti uzneseniu odvolacieho súdu.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie
je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého
z vyššie uvedených uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolanie žalobcu by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by
v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva pre
dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či
v konaní nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených
procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k niektorej
z týchto vád, ale len jednoznačné zistenie, že v konaní skutočne došlo k procesnej vade tejto
povahy.
Dovolateľ netvrdí, že v konaní o návrhu na obnovu konania došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia týchto vád ani nevyšla v dovolacom
konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namietal, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237
písm.f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je
procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietanú procesnú vadu vyvodzuje z toho,
že prvostupňový a odvolací súd mali jeho návrhu vyhovieť a obnovu konania povoliť, lebo
v pôvodnom konaní neboli vykonané ním označené dôkazy. Dovolací súd k uvedenému
uvádza, že predmetná námietka by sa po obsahovej stránke týkala nesprávnosti právnych
záverov súdov, konkrétne v otázke aplikácie § 228 ods. 1 O.s.p. súdmi. Ustanovenie § 237
písm.f/ O.s.p. ale odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti len
so znemožnením realizácie konkrétnych procesných oprávnení účastníka občianskeho
súdneho konania, a nie s právnym posúdením veci súdom zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom sa účastníkovi konania neodníma možnosť uplatnenia jeho
procesných práv v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť
iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), nie ale procesnou vadou
konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia.
Je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým
možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol
skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania
sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo
nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy
rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná
nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 15/2000).
Dovolateľ ďalej namietal, že nebol predvolaný na odvolacie pojednávanie („na krajský
súd som nebol predvolaný a nebol som ani nikým zastupovaný“).
Podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný
záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 152 ods. 1 O.s.p. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd
rozhoduje vo veci samej uznesením.
Podľa § 167 ods. 1 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením
sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, odmietnutí
návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania,
ako aj vo veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
Len vo výnimočných prípadoch súd vo veci samej rozhoduje uznesením, najmä v osobitných
nesporových konaniach (por. napr. § 175a ods. 3, § 185a ods. 3 či § 185j ods. 2 O.s.p. a iné).
Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindes) súd skúma, či
je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď
vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové
prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
V predmetnej veci súdy nižších stupňov rozhodovali o prvej fáze, teda či je obnova konania
procesne prípustná. Rozhodnutie v tejto fáze konania nie je rozhodnutím vo veci samej.
Odvolací súd teda nepochybil, pokiaľ odvolanie v predmetnej veci prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania – ex cathedre (od stola).
Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že procesným postupom
súdov nižších stupňov nedošlo v prípade žalobcu k odňatiu možnosti pred súdom konať
(§ 237 písm.f/ O.s.p.) a k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).
Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ súdom tiež vytýka, je relevantný
dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), ktorý ale nezakladá prípustnosť dovolania.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania žalobcu bolo zistené, že tento opravný prostriedok
žalobcu nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti
žiadnemu z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., v dovolacom konaní nevyšli
najavo procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. a nepreukázala sa
žalobcom tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.). Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné.
V dovolacom konaní bol procesne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný v dovolacom konaní nepodal návrh
na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu dovolací súd náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2013
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová