2 Cdo 114/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : L. B., bývajúci v   Z.,   zastúpený   JUDr.   V.   P.,   advokátom v   B.,   proti   žalovanému :   JUDr.   Š.   Š.,

bývajúci vo V., o náhradu škody, o návrhu žalobcu na obnovu konania, vedenej na

Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5 C 100/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2012 sp. zn. 5 Co 47/2012

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením zo 14. decembra 2011 č.k. 5 C 100/2010-46

zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.

2 C 205/2008. Vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení

rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca ako dôvod obnovy konania neuplatňuje

žiadny z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. Odvoláva sa síce na ustanovenie § 228  

ods. 1 písm.b/ ako na dôvod obnovy, ale neuvádza a neoznačuje žiadne dôkazy, ktoré by

nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní, existencia ktorých môže byť predmetom

konania. Vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal ním navrhované dôkazy v konaní, toto ale

nie je zákonom uznaný dôvod obnovy.

Z iných dôvodov ako výslovne uvedených v citovanom zákonnom ustanovení nemožno

návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. V prípade dôvodu pre obnovu konania podľa

ustanovenia § 228 ods. 1 písm.b/ O.s.p. je potrebné, aby bolo možné vykonať dôkazy, ktoré sa

nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre

toho, kto návrh na obnovu konania podáva vo veci. Neznamená teda, že by bolo možné žiadať

a uplatňovať ako dôvod obnovy konania   to, že v pôvodnom konaní neboli vykonané účastníkom označené dôkazy. Musí ísť o dôkazy, ktoré nebolo možné z objektívnych

dôvodov vykonať v pôvodnom konaní. K tvrdeniu žalobcu, že platobný rozkaz mu nebol

doručený do vlastných rúk (ktorý bol exekučným titulom) uviedol, že túto námietku

uplatňoval aj v pôvodnom konaní, táto nebola dôvodná a bola vyhodnotená už v pôvodnom

konaní. Z obsahu spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. Ro 1859/1997 vyplýva, že platobný

rozkaz č. k. Ro 1859/1997-3 zo dňa 24. júna 1997 bol doručený žalobcovi dňa 10.7.1997

(zásielka doručovaná na adresu ul. G.) a žalobca pravosť podpisu na doručenke od zásielky,

ktorou sa doručoval platobný rozkaz potvrdil na pojednávaní vo veci obnovy konania.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 5. júna 2012 č.k.  

5 Co 47/2012-55   potvrdil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa.   V   odôvodnení   sa   stotožnil  

s právnym posúdením súdu prvého stupňa ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Žalobca

v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne také dôkazy, ktoré by nebolo možné vykonať

v pôvodnom konaní. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že ako dôvod

obnovy konania nemožno uplatňovať to, že v pôvodnom konaní neboli vykonané účastníkom

označené dôkazy. Dôvodom na obnovu konania nemôže byť skutočnosť, že v pôvodnom

konaní nevedel presne vyčísliť škodu, ktorá mu mala postupom súdneho exekútora vzniknúť.

Keďže iné dôvody pre obnovu konania žalobca v priebehu konania pred prvostupňovým

súdom a ani v odvolacom konaní neuviedol, konštatoval, že v návrhu na obnovu konania

žalobcom uvádzané skutočnosti nenapĺňajú znaky žiadneho z dôvodov obnovy konania a ani

niektorý z iných dôvodov obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p. Žalobca neuviedol  

a   nepreukázal spôsobilý dôvod na aplikáciu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti

právoplatného rozhodnutia, ktorý nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom

súdnom konaní a ktorým by bolo možné preukázať skutočnosť spôsobilú pre žalobcu privodiť

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého

prípustnosť   odvodzoval   z   ustanovenia   § 237   písm.f/   O.s.p.   Namietal,   že   nesúhlasí

a nestotožňuje sa s vykonaným dokazovaním Okresným súdom Bardejov ani Krajským

súdom v Prešove, ktorí po vykonanom dokazovaní dospeli k záveru, že bez pochybností bolo

preukázané, že skutkový stav veci bol zistený tak, ako je uvedený vo výrokovej časti

rozsudku. Na krajský súd nebol predvolaný a nebol ani nikým zastupovaný. Platobný rozkaz

mu nebol doručený a osobne zašiel do archívu Okresného súdu v Bardejove a tam si ho

prevzal. So zreteľom na vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ a c/ O.s.p. navrhol,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého

rozsudku.

Žalovaný sa písomne k podanému dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Ak dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania zistí, že tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietne ho bez toho,

aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V preskúmavanej veci bolo dovolanie podané proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak  

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.)  

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa   odmietlo   odvolanie   proti   rozhodnutiu   súdu   prvého   stupňa   o   zamietnutí   návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie

je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého

z vyššie uvedených uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle

§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by

v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesným vadám uvedeným   v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len  

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či

v konaní nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu   rozhodoval   senát.   Z   hľadiska   posúdenia   existencie   niektorej   z   uvedených

procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k niektorej

z týchto vád, ale len jednoznačné zistenie, že v konaní skutočne došlo k procesnej vade tejto

povahy.

Dovolateľ netvrdí, že v konaní o návrhu na obnovu konania došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia týchto vád ani nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namietal, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm.f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietanú procesnú vadu vyvodzuje z toho,

že prvostupňový a odvolací súd mali jeho návrhu vyhovieť a obnovu konania povoliť, lebo

v pôvodnom konaní neboli vykonané ním označené dôkazy. Dovolací súd k uvedenému

uvádza, že predmetná námietka by sa po obsahovej stránke týkala nesprávnosti právnych

záverov súdov, konkrétne v otázke aplikácie § 228 ods. 1 O.s.p. súdmi. Ustanovenie § 237

písm.f/ O.s.p. ale odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti len  

so znemožnením realizácie konkrétnych procesných oprávnení účastníka občianskeho

súdneho konania, a nie s právnym posúdením veci súdom zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom sa účastníkovi konania neodníma možnosť uplatnenia jeho

procesných práv v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť

iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), nie ale procesnou vadou

konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia.

Je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým

možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol

skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania

sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo

nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy

rozhodnutia   a   charakteru   namietanej   nesprávnosti   iné   opravné   prostriedky.   Vecná

nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom

zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 15/2000).

Dovolateľ ďalej namietal, že nebol predvolaný na odvolacie pojednávanie („na krajský

súd som nebol predvolaný a nebol som ani nikým zastupovaný“).

Podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 152 ods. 1 O.s.p. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd

rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa § 167 ods. 1 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením

sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, odmietnutí

návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania,

ako aj vo veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Len vo výnimočných prípadoch súd vo veci samej rozhoduje uznesením, najmä v osobitných

nesporových konaniach (por. napr. § 175a ods. 3, § 185a ods. 3 či § 185j ods. 2 O.s.p. a iné).

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindes) súd skúma, či

je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď

vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové

prerokovanie a rozhodnutie vo veci.

V predmetnej veci súdy nižších stupňov rozhodovali o prvej fáze, teda či je obnova konania

procesne prípustná. Rozhodnutie v tejto fáze konania nie je rozhodnutím vo veci samej.

Odvolací súd teda nepochybil, pokiaľ odvolanie v predmetnej veci prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania – ex cathedre (od stola).

Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že procesným postupom

súdov nižších stupňov nedošlo v prípade žalobcu k odňatiu možnosti pred súdom konať  

(§ 237 písm.f/ O.s.p.) a k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ súdom tiež vytýka, je relevantný

dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), ktorý ale nezakladá prípustnosť dovolania.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania žalobcu bolo zistené, že tento opravný prostriedok

žalobcu nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti

žiadnemu z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., v dovolacom konaní nevyšli

najavo procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. a nepreukázala sa

žalobcom tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.). Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218

ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné.

V dovolacom konaní bol procesne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný v dovolacom konaní nepodal návrh  

na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu dovolací súd náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová