Najvyšší súd
2 Cdo 114/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu M., IČO: X., so sídlom v M., zastúpeného Mgr. Ľ. K., advokátom v M., proti žalovanému M., IČO: X., so sídlom v K., zastúpenému Mgr. M. S., advokátom v B., adresa pre doručovanie N., o zaplatenie 4 800 712,40 Sk, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10 C 114/2002, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. októbra 2007 sp. zn. 12 Co 94/2007, 12 Co 95/2007
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 25 715,50 Sk do rúk alebo na účet Mgr. Ľ. K., advokáta so sídlom v M., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 1. februára 2007 č.k. 10 C 114/2002-507 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4 800 712,40 Sk a trovy konania 204 112 Sk na účet Mgr. Ľ. K., advokáta v M., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 4. októbra 2007 č.k. 12 Co 94/2007, 12 Co 95/2007-542 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4 361 812,40 Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 212 518,60 Sk Mgr. Ľ. K., advokátovi so sídlom v M., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 261 708 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu pokiaľ ide o započítanie sumy 2 331 815 Sk a sumy 1 343 953,67 Sk s tým, že vyššie citované započítania sú absolútne neplatné, pretože nie sú dostatočne určité. Pokiaľ ide o započítanie sumy 438 900 Sk, toto súdom prvého stupňa nebolo posúdené správne, preto v tejto časti návrh zamietol.
Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. do časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 361 812,40 Sk ako aj trovy konania a súdny poplatok. Žiadal, aby v tejto časti dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil, a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, prípadne aj zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale aj z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237. Zároveň žiadal aj odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Namietal, že prvostupňový ako aj odvolací súd nesprávne právne posúdil započítanie pohľadávok, nevyporiadal sa s pasívnou legitimáciou žalovaného, keďže dlžník neexistuje, bol vymazaný z Obchodného registra, teda nemôže existovať ani podlžnik, t.j. žalovaný, pričom ani prvostupňový ani odvolací súd sa dôsledne nevyporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol.
Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu zo strany žalovaného navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietnuť v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p. a priznať mu trovy dovolacieho konania za úkony právnej služby v sume 51 431 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, nejde však o zmeňujúci rozsudok alebo o potvrdzujúci rozsudok (súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 4 800 712,40 Sk, odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4 361 812,40 Sk, teda v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a iba vo zvyšku návrh zamietol a v tejto časti ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu). Odvolací súd vo svojom rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu (dovolanie bolo podané do istiny 4 361 812,40 Sk) nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu odvolacieho súdu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.
Žalovaná v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietala relevantné procesné vady (tzv. zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.). Jej námietky, že nemá pasívnu legitimáciu v predmetnom spore, že súd sa náležite tak prvostupňový ako aj odvolací nevyporiadal s námietkou premlčania, možno považovať len za tzv. inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ku ktorej však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania; nejde však o procesné vady tzv. zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. K takýmto nedostatkom v odvolacom konaní môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu (týka sa to aj námietky nesprávneho právneho posúdenia veci § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.), preto mu dovolací súd priznal túto náhradu vo výške 25 715,50 Sk, za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k dovolaniu, 21 450 Sk zo sumy 4 361 812,40 Sk podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., k tomu 19 % DPH, čo činí 4 075,50 Sk a jedenkrát režijný paušál v sume 190 Sk, ktorú sumu zaplatí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní (§ 243b ods. 4, § 149 O.s.p.). Tarifnú odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia v dovolacom konaní dovolací súd žalobcovi nepriznal, keďže Mgr. Ľ. K. zastupoval žalobcu v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní a bol oboznámený s predmetom sporu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. MartinV l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: