UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony - P. C., bývajúceho v L., zastúpeného opatrovníkom Obec L.., IČO: XX XXX XXX, o návrhu opatrovníka na zbavenie opatrovníctva, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3Ps/4/2015, o dovolaní osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. februára 2016 sp. zn. 17CoP/98/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Považská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 5. októbra 2015, č. k. 3Ps/4/2015-15 zamietol návrh opatrovníka na zbavenie opatrovníctva. V odôvodnení uznesenia po právnej stránke poukázal na § 189a ods. 1, § 192 ods. 1, ods. 2 O.s.p., § 27 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že Obec L. bola ustanovená za opatrovníka pre P. C. na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. apríla 2012, č. k. 11Ps/4/2008-145, ktorým bola menovanému obmedzená spôsobilosť na právne úkony, a to v rozsahu, že nemôže samostatne prejavovať vôľu pri styku so súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi štátnej a verejnej moci, ktorými by sa domáhal odstránenia domnelej krivdy, osobnej zaujatosti orgánu voči nemu a sťažoval sa v tomto rozsahu na úradný postup a rozhodovaciu činnosť orgánu svojimi návrhmi, podaniami a prípismi n a uvedené inštancie. Tiež uviedol, ž e najbližší príbuzní P. C. (deti) ho odmietli zastupovať, pričom iné osoby z jeho sociálnokultúrneho prostredia, ktoré by mohli vykonávať túto úlohu, nie sú súdu známe, súd návrh na zbavenie opatrovníctva zamietol.
2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 10. februára 2016 sp. zn. 17CoP/98/2015 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Dodal, že z obsahu spisu nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že súdom ustanovený opatrovník naďalej nespĺňa všetky predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka P. C., pretože nedošlo ku žiadnej zmene, ktorá by mala mať za následok práve zmenu v osobe opatrovníka.Opatrovník si plní svoje povinnosti riadne a plní a j pokyny súdu. Navyše, žiadny z príbuzných nie je oc hotný vykonávať funkciu opatrovníka menovaného. Konštatoval, ž e dôvodom n a zbavenie opatrovníctva v zmysle návrhu opatrovníka nemôže byť ani skutočnosť, že P. C. podal na opatrovníka trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie dňa 14. marca 2016 osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (P. C., ďalej aj „dovolateľ“). Podľa názoru dovolateľa ho opatrovník dlhodobo poškodzuje a porušuje jeho ľudské práva. Žiadal odškodné stotisíc eur.
4. Súd prvej inštancie uznesením z 5. apríla 2016 č. k. 3Ps/4/2015-31 vyzval podľa § 241 ods. 4 O.s.p. dovolateľa, aby v lehote 10 dní odstránil vady svojho dovolania zo dňa 8. marca 2016 v súlade s ustanoveniami § 42 ods. 3, § 79 ods. 2 a § 241 ods. l a 2 O.s.p., zároveň dovolateľa poučil o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní s tým, že ho vyzval okrem odstránenia vád podania aj na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi, prípadne predloženie žiadosti adresovanej Centru právnej pomoci o pridelenie bezplatného zástupcu na zastupovanie v dovolacom konaní. Dovolateľ a jeho opatrovník uznesenie súdu prvej inštancie prevzali 13. apríla 2016, na čo reagoval dovolateľ predložením splnomocnenia pre Mgr. Vladimíra Legena, kancelária v Považskej Bystrici, Centrum 1/1, na zastupovanie v dovolacom konaní (č. l. 37 spisu) bez vyjadrenia uvedeného právneho zástupcu. Súd prvej inštancie preto vyzval listom z 24. mája 2016 advokáta, Mgr. Vladimíra Legéňa, aby sa vyjadril k plnej moci udelenej mu dovolateľom, k čomu advokát uviedol, že zastupovanie dovolateľa neprevzal (č. l. 42 spisu).
5. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci Kancelária Trenčín (ďalej aj „centrum“), zo 6. mája 2016, zastavenie konania o nároku n a poskytovanie právnej pomoci P. C. v súvislosti s jeho žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (č. l. 40 spisu), pretože 4. mája 2016 bol centru doručený prípis opatrovníka žiadateľa (dovolateľa), v ktorom uviedol, že na žiadosti o poskytnutie právnej pomoci netrvá.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), ktorým bol (o. i.) zrušený Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“) a rovnakého dňa nadobudol účinnosť tiež Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“), ktorý sa vzťahuje na konanie o ustanovení opatrovníka.
7. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 2 ods. l CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
10. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že podmienkou dovolacieho konania je obligatórne zastúpenie dovolateľa advokátom v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 CSP). 11. Podľa § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.
12. Vzhľadom k tomu, že dovolateľ v dovolacom konaní nebol zastúpený advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP (predtým § 241 ods. l O.s.p.), hoci bol na odstránenie tohto procesného nedostatku vyzvaný a n ie s ú splnené an i podmienky ustanovenia § 429 ods. 2 CSP, najvyšší súd dovolanie dovolateľa odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP pre nesplnenie podmienky dovolacieho konania spočívajúcej v nedostatku právneho zastúpenia bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťounapadnutého rozhodnutia.
13. Najvyšší súd o trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak), keďže tu nešlo o žiaden prípad výnimky (podľa § 53, § 54 alebo § 55 CMP) v zmysle citovaného pravidla CMP, pričom svoje rozhodnutie neodôvodňuje (§ 2 ods. l CMP a § 451 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.