2 Cdo 113/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ E. R., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. A. K., advokátom v M., 2/ A. Z.,

bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. P. M., advokátom v B., za účasti vedľajších účastníkov na

strane žalovaných 1/ L. Z., bývajúceho   v   K.,   2/   P.   R.,   bývajúceho v   K., zastúpeného

JUDr. A. K., advokátom v M., o neúčinnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp.zn. 6 C 299/2001, o dovolaní žalovanej 1/ a vedľajšieho účastníka 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 5. decembra 2007 sp.zn. 25 Co 85/2007, 25 Co 115/2007,   25 Co 116/2007, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom z 30. apríla 2007 č.k. 6 C 299/2001-737 určil, že

kúpna zmluva z 8. decembra 1999 uzavretá medzi P. R. na strane predávajúceho, E. R., rod.

N. a A. Z., rod. D. na strane kupujúcich, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť : nadstavba

porážkarne súp. č. X., bez pozemku, na parc. č. X., vedená v Správe katastra K. na LV č. X.  

k. ú. I. ako zastavaná plocha, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Komárno pod č. V.

dňa 15. decembra 1999, je voči žalobcovi právne neúčinná. Ďalej súd určil, že dohoda  

o   vyporiadaní   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   P.   R.   a   E.   R., rod.   N.   a

zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 27. marca 2000, predmetom ktorej je

nehnuteľnosť vedená Správou katastra K. na LV č. X. ako   parc. č. X.-zastavaná plocha  

o výmere X. m2 s rodinným domom súp. č. X., prevádzková budova súp. č. X. na parc.

č. X. a hnuteľné veci uvedené v Zmluve pod bodom B/a, b, c, sú voči žalobcovi právne

neúčinné. Žalované   1/   a   2/   zaviazal   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume   1 000,-- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej ich súd zaviazal zaplatiť na

účet okresného súdu náhradu trov štátu 1 009,-- Sk, tiež v lehote 3 dní. Súd uviedol, že

žalobca sa v konaní domáhal rozhodnutia podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu

právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi i z jeho

odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak bol už uspokojený. Poukazujúc

na ustanovenie celého znenia § 42a Občianskeho zákonníka zdôraznil, že žalovaná 1/ je

manželkou P. R., dlžníka žalobcu, žalovaná 2/ je manželkou L. Z., dlžníka žalobcu, preto

odporovateľnej žalobe sa môžu ubrániť iba vtedy, ak by preukázali, že úmysel dlžníkov

ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Súdom bolo konštatované, že

vzťahy medzi manželmi sú síce narušené, no nie v takom rozsahu, v akom to v konaní

prezentovali. V inom konaní na Okresnom súde Nitra vedenom pod sp.zn. NcE 123/2001  

P. R. vypovedal, že od januára 2001 nepodniká, je dlhodobo práceneschopný, preto ho

vyživuje manželka. V prehlásení o majetku uviedol, že do 30. marca 2001 bol účastníkom

združenia podnikateľov, ktoré bolo rozpustené týmto dňom. Dovtedy podnikal spolu s L. Z.

na základe Zmluvy o združení z 19. marca 1996 v nebytových priestoroch, ktoré previedol

kúpnou zmluvou na žalované. Žalované ako vlastníčky im v tomto nebránili, nájomné za

užívanie   nebytových   priestorov   od   nich nepožadovali. Túto skutočnosť žalované ani

nepopierali. Uvedené svedčí o tom, že pri náležitej starostlivosti, ktorú ako nadobúdateľky

mali žalované vynaložiť, o pohľadávke žalobcu mali vedieť, prípadne mohli vedieť. Podľa

názoru súdu žalované nepreukázali, že úmysel ich manželov ukrátiť žalobcu nemohli pri

náležitej starostlivosti poznať. Ich tvrdenia v tomto smere považoval za účelové. Žalobe preto

vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 5. decembra 2007 sp.zn. 25 Co 87/2007,  

25 Co 115/2007, 25 Co 116/2007 na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka 2/

rozsudok   súdu   prvého   stupňa   v   časti   určenia   právnej   neúčinnosti   kúpnej   zmluvy  

z 8. decembra 1999, uzatvorenej medzi predávajúcim P. R. a kupujúcimi E. R. a A. Z., vklad

ktorej bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu v K. 15. decembra 1999 pod  

č. V. voči žalobcovi zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa určenia právnej

neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. R. a E.

R. a zmluvy o zriadení vecného bremena z 27. marca 2000 voči žalobcovi napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania štátu napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť štátu trovy konania v sume

1 009,-- Sk na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že

o trovách konania účastníkov rozhodne odvolací súd po právoplatnosti rozhodnutia osobitným

uznesením. V ďalšom výroku odvolací súd zrušil uznesenia súdu prvého stupňa z 30. mája

2006, č.k. 6 C 299/2001-644 a z 30. mája 2006, č.k. 10 C 46/2003-645, ktorými bol žalobcovi

vyrubený doplatok súdneho poplatku za žalobu o neúčinnosť kúpnej zmluvy vo výške

199 000,-- Sk a doplatok za žalobu o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva vo výške 104 265,-- Sk. Uvedené uznesenia napadol odvolaním žalobca. Súd

konštatoval, že žalobca sa pôvodne domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorou P. R., vedľajší

účastník 2/, ako predávajúci previedol na žalované 1/ a 2/ ako kupujúce nehnuteľnosť

zapísanú na LV č. X. v k. ú. I. a to porážkareň súp. č. X. na parcele číslo X., každej v jednej

polovici, je voči nemu (t.j. žalobcovi) právne neúčinná a po spojení s iným konaním je

predmetom konania aj žaloba o určenie, že aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva   a   zriadení   vecného   bremena   uzavretá   medzi   P.   R.   a   E. R. dňa  

27. marca 2000 je voči žalobcovi právne neúčinná. Odvolací súd uviedol, že je   preukázané

to, že vedľajší účastníci 1/ a 2/ dňa 19. marca 1996 uzatvorili zmluvu o združení za

účelom spoločného podnikania na úseku porážky jatočných zvierat, výroby výsekového

mäsa, mäsových výrobkov a údenín, sprostredkovateľskej a predajnej činnosti pod názvom M. od 20. marca 1996. Zároveň sa dohodli, že na účely spoločnej činnosti združia nehnuteľný

majetok, a to nadstavbu súp. č. X. na parcele č. X. zapísanej na LV č. X. k. ú. I., ku ktorej

bolo podielové spoluvlastníctvo účastníkovi každého v jednej polovici v štádiu vybavovania.

Rozhodnutím Daňového úradu M. zo dňa 19. decembra 1997 č. X. o predaji nehnuteľnej veci

inak, ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   6.   februára   1998,   vlastníctvo   k   nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. X. k. ú. I., ako porážkareň súp. č. X. na parc. č. X. v celosti nadobudol

vedľajší účastník 2/. Vklad vlastníckeho práva podľa tohto rozhodnutia bol Katastrálnym

odborom Okresného úradu K. povolený 4. júna 1999 pod č. Z.. Dňa 8. decembra 1999

vedľajší účastník 2/ a žalované 1/ a 2/ uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou vedľajší účastník 2/

odpredal   žalovaným   1/   a   2/,   každej   v   jednej   polovici,   spornú nehnuteľnosť za kúpnu

cenu 4 650 000,-- Sk, vyplatenú predávajúcemu pri podpise zmluvy. Vklad vlastníckeho

práva podľa tejto zmluvy povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu v K.  

15. decembra 1999 pod č. V.. Na návrh žalovanej 1/ rozsudkom Okresného súdu Komárno  

z 28. januára 2000, č.k. 6 C 3/2000-17 bolo dňom jeho právoplatnosti, t.j. dňom 14. februára 2000 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov R. (vedľajší účastník 2/ a žalovaná 1/).

Dňa 27. marca 2000 žalovaná 1/ s vedľajším účastníkom 2/ uzatvorili dohodu o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej len

„dohoda“), podľa nej žalovaná 2/ do svojho výlučného vlastníctva nadobudla z vecí patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva týchto účastníkov nehnuteľnosti v k. ú. K. zapísané na

LV   č.   X.   ako   parcela č. X.-zastavaná plocha s domom súp. č. X. a na LV č. X. ako

prevádzková budova, súp. č. X. na parc. č. X. v celkovej hodnote 2 087 720,-- Sk, hnuteľné

veci a to súbor strojov a zariadení   v   porážkarni   a   výrobni   mäsových   výrobkov   C.,  

v   predajni   mäsa a mäsových výrobkov v K. na ul. R. dohodou presne špecifikované

v podiele 1/2-ce v hodnote 2 063 000,-- Sk a prevzala úver vo výške 940 000,-- Sk. Vedľajší

účastník 2/ touto dohodou nadobudol úspory v hotovosti vo výške 1 000 000,-- Sk a výslovne

prehlásil, že na vyrovnanie podielov nevyžaduje od žalovanej 1/ žiadnu výplatu. Zároveň bolo

pre vedľajšieho účastníka 2/ dohodou zriadené vecné bremeno, a to právo neobmedzeného

doživotného užívania nehnuteľností nadobudnutých žalovanou 1/. Vklad vlastníckeho práva

podľa tejto dohody bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu K. 20. apríla 2000

pod V.. Na návrh žalovanej 2/ bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno  

z 31. januára 2000, č.k. 10 C 1/2000-12 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Z.

(žalovaná 2/ a vedľajší účastník 1/) a to 15. marcom 2000. K jeho vyporiadaniu došlo

dohodou z 27. marca 2000 tak, že všetky hnuteľné veci nadobudnuté za trvania tohto

manželstva (bytové zariadenie, súbor strojov a zariadení v porážkarni a výrobni mäsových

výrobkov C., v predajni mäsa v K. na U.) pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej 2/. Z celkovej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaná 2/ nadobudla   veci

v   hodnote   2 878 000,--   Sk   a   vedľajší   účastník   1/   úspory   v   sume 1 500 000,-- Sk.

Zmenkovým platobným rozkazom Krajského obchodného súdu v Brne z 27. marca 2000, č.k. 3 Sm 395/99-21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne z 27. júna 2001, č.k.  

3 Cm 65/2000-133 bolo vedľajším účastníkom 1/ a 2/ uložené, aby do 3 dní zaplatili

žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 500 000,-- Kč so 6 % úrokom od 30. novembra

1996 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 8 333,-- Kč a náhradu trov konania vo výške

141 602,-- Kč. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť voči vedľajšiemu účastníkovi 1/

28. júla 2001 a vedľajšiemu účastníkovi 2/ dňa 3. augusta 2001. Rozsudkom Krajského súdu

v Nitre zo 4. apríla 2003, č.k. 16 Cb 126/2000-152 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18. januára 2005, č.k. 1 Obo 288/2003-197 boli vedľajší účastníci 1/

a 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 400 000,-- Sk s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 200 000,-- Sk od 1. marca 1997 do zaplatenia a zo sumy

200 000,-- Sk od 3. mája 1997 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16 000,-- Sk  

do 3 dní od jeho právoplatnosti. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 13. decembra 2004,

č.k. 24 Cb 184/2000-128 bola vedľajším účastníkom 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 200 000,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. júla 1997

do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 8 000,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka o určenie neúčinnosti uvedenej kúpnej

zmluvy podal žalobca na súde prvého stupňa dňa 10. septembra 2001 a vo vzťahu k dohode

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov R. a zmluvy o zriadení vecného

bremena dňa 26. marca 2003. Za takto zisteného skutkového stavu bolo pre posúdenie

prejednávanej veci potrebné splnenie podmienok odporovateľnosti posudzovať nielen pri

jednotlivých žalobou dotknutých právnych úkonoch, ale   v   prípade   napadnutej   kúpnej

zmluvy i samostatne vo vzťahu k žalovanej 1/ a k žalovanej 2/, keďže tieto nevystupujú

v tomto konaní ako nerozlučné spoločníčky. Poukazujúc na ustanovenia § 42a, § 42b, § 39,  

§ 143 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej 1/

a vedľajšieho účastníka 2/ zaniklo 14. februára 2000. Aj keď za jeho trvania zhora označeným

rozhodnutím Daňového úradu M. vlastníctvo k porážkarni nadobudol vedľajší účastník 2/,

táto nehnuteľnosť, keďže nemala charakter   výnimky   v   zmysle   §   143   Občianskeho

zákonníka, patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ následne vedľajší

účastník 2/ kúpnou zmluvou z 8. decembra 1999 previedol ideálny podiel k tejto

nehnuteľnosti na žalovanú 1/, ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Prevod nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

jedným   z   manželov   druhému manželovi, treba totiž posudzovať ako obchádzanie

kogentných   ustanovení   Občianskeho   zákonníka   o   rozsahu   a   trvaní   bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Tento záver za situácie, že odporovať možno len platnému

právnemu úkonu má za následok zamietnutie žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy vo

vzťahu k žalovanej 1/, keďže o neplatnosti kúpnej zmluvy súd pre viazanosť žalobným

petitom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) rozhodnúť nemohol. Obdobne aj pri žalovanej 2/ k uzatvoreniu

a zavkladovaniu spornej kúpnej zmluvy došlo v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva

s vedľajším účastníkom 1/, keď toto bolo zrušené až 15. marca 2000. Pri absencii dôkazov

o tom, že pre vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov podmienky splnené neboli,

a že kúpnou zmluvou prevedený podiel k   nehnuteľnosti   na   žalovanú   2/   je   vecou  

z   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov vylúčenou preto platí, že tento tvorí premet bezpodielového spoluvlastníctva manželov Z.. Nič na tom nemení skutočnosť, že kúpnu zmluvu s vedľajším účastníkom 2/ uzatvárala len žalovaná 2/, keď relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy z tohto dôvodu (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa oprávnená dotknutá

osoba podľa § 40a Občianskeho zákonníka v zákonnej lehote nedovolala. Ako už bolo vyššie

uvedené, pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takéhoto

úkonu mala prospech, a teda aj osoba, v prospech ktorej sa právny úkon urobil. V danej veci

nesporne žalovaná 2/ a   vedľajší účastník 2/ ako manželia zo zákona nadobudli

spoluvlastnícky podiel k prevádzanej nehnuteľnosti, a preto je nutné, aby účastníkmi konania

o žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka boli obaja manželia. V tomto konaní ide totiž

o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie sa musí vťahovať na oboch manželov, inak

by voči tomu z manželov, s ktorým súd nekonal bolo jeho rozhodnutie neúčinné. V súdenej

veci žalobca sa neúčinnosti kúpnej zmluvy domáhal iba voči žalovanej 2/, keď jej manžela L.

Z. označil iba ako vedľajšieho účastníka konania 1/ na strane žalovaných. Vzhľadom k tomu,

že žalobca sa domáhal odporovateľnosti kúpnej zmluvy len voči jednému z bezpodielových

spoluvlastníkov,   pričom   ide   o   konanie   návrhové,   v   ktorom   okruh žalovaných určuje

práve žalobca, musela byť jeho žaloba v tejto časti i vo vzťahu k žalovanej 2/ pre nedostatok

vecnej legitimácie zamietnutá. Samotná okolnosť, že medzičasom dohodou z 27. marca 2000

došlo   k   vyporiadaniu   bezpodielového   spoluvlastníctva   žalovanej   2/   s   vedľajším  

účastníkom 1/, je v tomto smere právne irelevantná, nakoľko predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nebol predmetom tejto dohody. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy z 8. decembra 1999 podľa § 220 O.s.p. zmenil   a   žalobu   zamietol   pre   nesprávne

právne   posúdenie veci prvostupňovým súdom. Vo vyhovujúcej časti, ktorou súd prvého

stupňa určil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. R. a E. R. a Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 27. marca 2000 (ďalej len dohoda) sú

voči žalobcovi právne neúčinné, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V tejto časti prvostupňový súd vo veci náležite zistil

skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver, ktorý si odvolací súd v plnom rozsahu

osvojil. O trovách štátu rozhodol v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.   s   tým,   že  

o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaná 1/ a vedľajší

účastník 2/. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný a krajský súd nesprávne posúdili skutkový a právny stav a návrh žalobcu týkajúci sa

určenia právnej neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. R. a E. R. a zriadenia vecného bremena pre P. R. voči žalobcovi mal   súd   žalobu

zamietnuť.   Dovolatelia   uviedli,   že   o   zrušení   ich   bezpodielového spoluvlastníctva

manželov súd rozhodol rozsudkom 28. januára 2000, následne 27. marca 2000 uzavreli

dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tom čase nemali

vedomosť o súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Brne, ktorý až rozsudkom

z 27. júna 2001 potvrdil zmenkový platobný rozkaz č.j. Sm 395/1999-21 z 27. marca

2000. Dovolatelia márne v konaní poukazovali na to, že u nich nedošlo k úmyslu krátiť v tom

čase relatívneho veriteľa, ale k uzavretiu dohody došlo preto, lebo P. R. bol   v   tom   čase

vážne a ťažko chorý. Uviedli, že je veľmi zaujímavé, že pri prevode porážkarne v k. ú.

I. nedošlo zo strany vedľajšieho účastníka 2/ ku kráteniu veriteľa, ale podľa názoru súdu

k tomuto došlo pri dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

Žalobca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Žalovaná 2/ a vedľajší účastník 1/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236  

a   nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním žalovanej 1/ a vedľajšieho účastníka 2/ je jednoznačne napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v časti, v ktorej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, t.j. v časti týkajúcej sa určenia právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov P. R. a E. R. a zmluvy o zriadení vecného bremena z 27. marca 2000 voči

žalobcovi. Súd prvého stupňa v tejto časti žalobe vyhovel a odvolací súd tento výrok rozsudku

súdu prvého stupňa potvrdil. V zásade platí, že súd posudzuje každý úkon účastníka   podľa

obsahu. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolaním nie je napadnutý zmeňujúci výrok

rozsudku odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vo

výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol

odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3,

4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je

podľa § 238 O.s.p. prípustné.

S   prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ O.s.p. netvrdil

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolatelia v dovolaní tvrdili, že súd prvého stupňa a odvolací súd nesprávne posúdili

nielen skutkový ale aj právny stav veci.

K uvedenej námietke dovolateľov spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení

dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných (§ 241 ods. 2 písm.a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.)

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi   prvého   a   druhého   stupňa,   ani   prieskumu   nimi   vykonaného   a   vyhodnoteného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Na ďalší dovolací dôvod dovolateľov, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom

posúdení veci odvolacím súdom, dovolací súd taktiež nemohol prihliadať, pretože by sa ním

mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak  

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdení veci

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm.f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 112/2001

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 50/2002

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom len v prípade procesne prípustného dovolania,

samo však prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238

O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovanej 1/

a vedľajšieho účastníka 2/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b  

ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom   konaní   bol   úspešný   žalobca,   preto   má   právo   na   náhradu   trov

dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo  

v dovolacom konaní   nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť   mu trovy

dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová