2 Cdo 113/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ E. R., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. A. K., advokátom v M., 2/ A. Z.,
bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. P. M., advokátom v B., za účasti vedľajších účastníkov na
strane žalovaných 1/ L. Z., bývajúceho v K., 2/ P. R., bývajúceho v K., zastúpeného
JUDr. A. K., advokátom v M., o neúčinnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde
Komárno pod sp.zn. 6 C 299/2001, o dovolaní žalovanej 1/ a vedľajšieho účastníka 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 5. decembra 2007 sp.zn. 25 Co 85/2007, 25 Co 115/2007, 25 Co 116/2007, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom z 30. apríla 2007 č.k. 6 C 299/2001-737 určil, že
kúpna zmluva z 8. decembra 1999 uzavretá medzi P. R. na strane predávajúceho, E. R., rod.
N. a A. Z., rod. D. na strane kupujúcich, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť : nadstavba
porážkarne súp. č. X., bez pozemku, na parc. č. X., vedená v Správe katastra K. na LV č. X.
k. ú. I. ako zastavaná plocha, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Komárno pod č. V.
dňa 15. decembra 1999, je voči žalobcovi právne neúčinná. Ďalej súd určil, že dohoda
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. R. a E. R., rod. N. a
zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 27. marca 2000, predmetom ktorej je
nehnuteľnosť vedená Správou katastra K. na LV č. X. ako parc. č. X.-zastavaná plocha
o výmere X. m2 s rodinným domom súp. č. X., prevádzková budova súp. č. X. na parc.
č. X. a hnuteľné veci uvedené v Zmluve pod bodom B/a, b, c, sú voči žalobcovi právne
neúčinné. Žalované 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1 000,-- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej ich súd zaviazal zaplatiť na
účet okresného súdu náhradu trov štátu 1 009,-- Sk, tiež v lehote 3 dní. Súd uviedol, že
žalobca sa v konaní domáhal rozhodnutia podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi i z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak bol už uspokojený. Poukazujúc
na ustanovenie celého znenia § 42a Občianskeho zákonníka zdôraznil, že žalovaná 1/ je
manželkou P. R., dlžníka žalobcu, žalovaná 2/ je manželkou L. Z., dlžníka žalobcu, preto
odporovateľnej žalobe sa môžu ubrániť iba vtedy, ak by preukázali, že úmysel dlžníkov
ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Súdom bolo konštatované, že
vzťahy medzi manželmi sú síce narušené, no nie v takom rozsahu, v akom to v konaní
prezentovali. V inom konaní na Okresnom súde Nitra vedenom pod sp.zn. NcE 123/2001
P. R. vypovedal, že od januára 2001 nepodniká, je dlhodobo práceneschopný, preto ho
vyživuje manželka. V prehlásení o majetku uviedol, že do 30. marca 2001 bol účastníkom
združenia podnikateľov, ktoré bolo rozpustené týmto dňom. Dovtedy podnikal spolu s L. Z.
na základe Zmluvy o združení z 19. marca 1996 v nebytových priestoroch, ktoré previedol
kúpnou zmluvou na žalované. Žalované ako vlastníčky im v tomto nebránili, nájomné za
užívanie nebytových priestorov od nich nepožadovali. Túto skutočnosť žalované ani
nepopierali. Uvedené svedčí o tom, že pri náležitej starostlivosti, ktorú ako nadobúdateľky
mali žalované vynaložiť, o pohľadávke žalobcu mali vedieť, prípadne mohli vedieť. Podľa
názoru súdu žalované nepreukázali, že úmysel ich manželov ukrátiť žalobcu nemohli pri
náležitej starostlivosti poznať. Ich tvrdenia v tomto smere považoval za účelové. Žalobe preto
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 5. decembra 2007 sp.zn. 25 Co 87/2007,
25 Co 115/2007, 25 Co 116/2007 na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka 2/
rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy
z 8. decembra 1999, uzatvorenej medzi predávajúcim P. R. a kupujúcimi E. R. a A. Z., vklad
ktorej bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu v K. 15. decembra 1999 pod
č. V. voči žalobcovi zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa určenia právnej
neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. R. a E.
R. a zmluvy o zriadení vecného bremena z 27. marca 2000 voči žalobcovi napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania štátu napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť štátu trovy konania v sume
1 009,-- Sk na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že
o trovách konania účastníkov rozhodne odvolací súd po právoplatnosti rozhodnutia osobitným
uznesením. V ďalšom výroku odvolací súd zrušil uznesenia súdu prvého stupňa z 30. mája
2006, č.k. 6 C 299/2001-644 a z 30. mája 2006, č.k. 10 C 46/2003-645, ktorými bol žalobcovi
vyrubený doplatok súdneho poplatku za žalobu o neúčinnosť kúpnej zmluvy vo výške
199 000,-- Sk a doplatok za žalobu o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva vo výške 104 265,-- Sk. Uvedené uznesenia napadol odvolaním žalobca. Súd
konštatoval, že žalobca sa pôvodne domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorou P. R., vedľajší
účastník 2/, ako predávajúci previedol na žalované 1/ a 2/ ako kupujúce nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. X. v k. ú. I. a to porážkareň súp. č. X. na parcele číslo X., každej v jednej
polovici, je voči nemu (t.j. žalobcovi) právne neúčinná a po spojení s iným konaním je
predmetom konania aj žaloba o určenie, že aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva a zriadení vecného bremena uzavretá medzi P. R. a E. R. dňa
27. marca 2000 je voči žalobcovi právne neúčinná. Odvolací súd uviedol, že je preukázané
to, že vedľajší účastníci 1/ a 2/ dňa 19. marca 1996 uzatvorili zmluvu o združení za
účelom spoločného podnikania na úseku porážky jatočných zvierat, výroby výsekového
mäsa, mäsových výrobkov a údenín, sprostredkovateľskej a predajnej činnosti pod názvom M. od 20. marca 1996. Zároveň sa dohodli, že na účely spoločnej činnosti združia nehnuteľný
majetok, a to nadstavbu súp. č. X. na parcele č. X. zapísanej na LV č. X. k. ú. I., ku ktorej
bolo podielové spoluvlastníctvo účastníkovi každého v jednej polovici v štádiu vybavovania.
Rozhodnutím Daňového úradu M. zo dňa 19. decembra 1997 č. X. o predaji nehnuteľnej veci
inak, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. februára 1998, vlastníctvo k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. X. k. ú. I., ako porážkareň súp. č. X. na parc. č. X. v celosti nadobudol
vedľajší účastník 2/. Vklad vlastníckeho práva podľa tohto rozhodnutia bol Katastrálnym
odborom Okresného úradu K. povolený 4. júna 1999 pod č. Z.. Dňa 8. decembra 1999
vedľajší účastník 2/ a žalované 1/ a 2/ uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou vedľajší účastník 2/
odpredal žalovaným 1/ a 2/, každej v jednej polovici, spornú nehnuteľnosť za kúpnu
cenu 4 650 000,-- Sk, vyplatenú predávajúcemu pri podpise zmluvy. Vklad vlastníckeho
práva podľa tejto zmluvy povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu v K.
15. decembra 1999 pod č. V.. Na návrh žalovanej 1/ rozsudkom Okresného súdu Komárno
z 28. januára 2000, č.k. 6 C 3/2000-17 bolo dňom jeho právoplatnosti, t.j. dňom 14. februára 2000 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov R. (vedľajší účastník 2/ a žalovaná 1/).
Dňa 27. marca 2000 žalovaná 1/ s vedľajším účastníkom 2/ uzatvorili dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej len
„dohoda“), podľa nej žalovaná 2/ do svojho výlučného vlastníctva nadobudla z vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva týchto účastníkov nehnuteľnosti v k. ú. K. zapísané na
LV č. X. ako parcela č. X.-zastavaná plocha s domom súp. č. X. a na LV č. X. ako
prevádzková budova, súp. č. X. na parc. č. X. v celkovej hodnote 2 087 720,-- Sk, hnuteľné
veci a to súbor strojov a zariadení v porážkarni a výrobni mäsových výrobkov C.,
v predajni mäsa a mäsových výrobkov v K. na ul. R. dohodou presne špecifikované
v podiele 1/2-ce v hodnote 2 063 000,-- Sk a prevzala úver vo výške 940 000,-- Sk. Vedľajší
účastník 2/ touto dohodou nadobudol úspory v hotovosti vo výške 1 000 000,-- Sk a výslovne
prehlásil, že na vyrovnanie podielov nevyžaduje od žalovanej 1/ žiadnu výplatu. Zároveň bolo
pre vedľajšieho účastníka 2/ dohodou zriadené vecné bremeno, a to právo neobmedzeného
doživotného užívania nehnuteľností nadobudnutých žalovanou 1/. Vklad vlastníckeho práva
podľa tejto dohody bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu K. 20. apríla 2000
pod V.. Na návrh žalovanej 2/ bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno
z 31. januára 2000, č.k. 10 C 1/2000-12 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Z.
(žalovaná 2/ a vedľajší účastník 1/) a to 15. marcom 2000. K jeho vyporiadaniu došlo
dohodou z 27. marca 2000 tak, že všetky hnuteľné veci nadobudnuté za trvania tohto
manželstva (bytové zariadenie, súbor strojov a zariadení v porážkarni a výrobni mäsových
výrobkov C., v predajni mäsa v K. na U.) pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej 2/. Z celkovej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaná 2/ nadobudla veci
v hodnote 2 878 000,-- Sk a vedľajší účastník 1/ úspory v sume 1 500 000,-- Sk.
Zmenkovým platobným rozkazom Krajského obchodného súdu v Brne z 27. marca 2000, č.k. 3 Sm 395/99-21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne z 27. júna 2001, č.k.
3 Cm 65/2000-133 bolo vedľajším účastníkom 1/ a 2/ uložené, aby do 3 dní zaplatili
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 500 000,-- Kč so 6 % úrokom od 30. novembra
1996 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 8 333,-- Kč a náhradu trov konania vo výške
141 602,-- Kč. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť voči vedľajšiemu účastníkovi 1/
28. júla 2001 a vedľajšiemu účastníkovi 2/ dňa 3. augusta 2001. Rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo 4. apríla 2003, č.k. 16 Cb 126/2000-152 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. januára 2005, č.k. 1 Obo 288/2003-197 boli vedľajší účastníci 1/
a 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 400 000,-- Sk s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 200 000,-- Sk od 1. marca 1997 do zaplatenia a zo sumy
200 000,-- Sk od 3. mája 1997 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16 000,-- Sk
do 3 dní od jeho právoplatnosti. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 13. decembra 2004,
č.k. 24 Cb 184/2000-128 bola vedľajším účastníkom 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 200 000,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. júla 1997
do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 8 000,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka o určenie neúčinnosti uvedenej kúpnej
zmluvy podal žalobca na súde prvého stupňa dňa 10. septembra 2001 a vo vzťahu k dohode
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov R. a zmluvy o zriadení vecného
bremena dňa 26. marca 2003. Za takto zisteného skutkového stavu bolo pre posúdenie
prejednávanej veci potrebné splnenie podmienok odporovateľnosti posudzovať nielen pri
jednotlivých žalobou dotknutých právnych úkonoch, ale v prípade napadnutej kúpnej
zmluvy i samostatne vo vzťahu k žalovanej 1/ a k žalovanej 2/, keďže tieto nevystupujú
v tomto konaní ako nerozlučné spoločníčky. Poukazujúc na ustanovenia § 42a, § 42b, § 39,
§ 143 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej 1/
a vedľajšieho účastníka 2/ zaniklo 14. februára 2000. Aj keď za jeho trvania zhora označeným
rozhodnutím Daňového úradu M. vlastníctvo k porážkarni nadobudol vedľajší účastník 2/,
táto nehnuteľnosť, keďže nemala charakter výnimky v zmysle § 143 Občianskeho
zákonníka, patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ následne vedľajší
účastník 2/ kúpnou zmluvou z 8. decembra 1999 previedol ideálny podiel k tejto
nehnuteľnosti na žalovanú 1/, ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Prevod nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
jedným z manželov druhému manželovi, treba totiž posudzovať ako obchádzanie
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o rozsahu a trvaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Tento záver za situácie, že odporovať možno len platnému
právnemu úkonu má za následok zamietnutie žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy vo
vzťahu k žalovanej 1/, keďže o neplatnosti kúpnej zmluvy súd pre viazanosť žalobným
petitom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) rozhodnúť nemohol. Obdobne aj pri žalovanej 2/ k uzatvoreniu
a zavkladovaniu spornej kúpnej zmluvy došlo v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva
s vedľajším účastníkom 1/, keď toto bolo zrušené až 15. marca 2000. Pri absencii dôkazov
o tom, že pre vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov podmienky splnené neboli,
a že kúpnou zmluvou prevedený podiel k nehnuteľnosti na žalovanú 2/ je vecou
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčenou preto platí, že tento tvorí premet bezpodielového spoluvlastníctva manželov Z.. Nič na tom nemení skutočnosť, že kúpnu zmluvu s vedľajším účastníkom 2/ uzatvárala len žalovaná 2/, keď relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy z tohto dôvodu (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa oprávnená dotknutá
osoba podľa § 40a Občianskeho zákonníka v zákonnej lehote nedovolala. Ako už bolo vyššie
uvedené, pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takéhoto
úkonu mala prospech, a teda aj osoba, v prospech ktorej sa právny úkon urobil. V danej veci
nesporne žalovaná 2/ a vedľajší účastník 2/ ako manželia zo zákona nadobudli
spoluvlastnícky podiel k prevádzanej nehnuteľnosti, a preto je nutné, aby účastníkmi konania
o žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka boli obaja manželia. V tomto konaní ide totiž
o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie sa musí vťahovať na oboch manželov, inak
by voči tomu z manželov, s ktorým súd nekonal bolo jeho rozhodnutie neúčinné. V súdenej
veci žalobca sa neúčinnosti kúpnej zmluvy domáhal iba voči žalovanej 2/, keď jej manžela L.
Z. označil iba ako vedľajšieho účastníka konania 1/ na strane žalovaných. Vzhľadom k tomu,
že žalobca sa domáhal odporovateľnosti kúpnej zmluvy len voči jednému z bezpodielových
spoluvlastníkov, pričom ide o konanie návrhové, v ktorom okruh žalovaných určuje
práve žalobca, musela byť jeho žaloba v tejto časti i vo vzťahu k žalovanej 2/ pre nedostatok
vecnej legitimácie zamietnutá. Samotná okolnosť, že medzičasom dohodou z 27. marca 2000
došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej 2/ s vedľajším
účastníkom 1/, je v tomto smere právne irelevantná, nakoľko predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nebol predmetom tejto dohody. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy z 8. decembra 1999 podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol pre nesprávne
právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. Vo vyhovujúcej časti, ktorou súd prvého
stupňa určil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. R. a E. R. a Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 27. marca 2000 (ďalej len dohoda) sú
voči žalobcovi právne neúčinné, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V tejto časti prvostupňový súd vo veci náležite zistil
skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver, ktorý si odvolací súd v plnom rozsahu
osvojil. O trovách štátu rozhodol v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaná 1/ a vedľajší
účastník 2/. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný a krajský súd nesprávne posúdili skutkový a právny stav a návrh žalobcu týkajúci sa
určenia právnej neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. R. a E. R. a zriadenia vecného bremena pre P. R. voči žalobcovi mal súd žalobu
zamietnuť. Dovolatelia uviedli, že o zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súd rozhodol rozsudkom 28. januára 2000, následne 27. marca 2000 uzavreli
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tom čase nemali
vedomosť o súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Brne, ktorý až rozsudkom
z 27. júna 2001 potvrdil zmenkový platobný rozkaz č.j. Sm 395/1999-21 z 27. marca
2000. Dovolatelia márne v konaní poukazovali na to, že u nich nedošlo k úmyslu krátiť v tom
čase relatívneho veriteľa, ale k uzavretiu dohody došlo preto, lebo P. R. bol v tom čase
vážne a ťažko chorý. Uviedli, že je veľmi zaujímavé, že pri prevode porážkarne v k. ú.
I. nedošlo zo strany vedľajšieho účastníka 2/ ku kráteniu veriteľa, ale podľa názoru súdu
k tomuto došlo pri dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
Žalobca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
Žalovaná 2/ a vedľajší účastník 1/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.
Dovolaním žalovanej 1/ a vedľajšieho účastníka 2/ je jednoznačne napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v časti, v ktorej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, t.j. v časti týkajúcej sa určenia právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov P. R. a E. R. a zmluvy o zriadení vecného bremena z 27. marca 2000 voči
žalobcovi. Súd prvého stupňa v tejto časti žalobe vyhovel a odvolací súd tento výrok rozsudku
súdu prvého stupňa potvrdil. V zásade platí, že súd posudzuje každý úkon účastníka podľa
obsahu. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolaním nie je napadnutý zmeňujúci výrok
rozsudku odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vo
výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol
odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3,
4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je
podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak
konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ O.s.p. netvrdil
a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolatelia v dovolaní tvrdili, že súd prvého stupňa a odvolací súd nesprávne posúdili
nielen skutkový ale aj právny stav veci.
K uvedenej námietke dovolateľov spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení
dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže
byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale
je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm.a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.)
vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného a vyhodnoteného
dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho
skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým
účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou
inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.
Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym
posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá
možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám
vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa
ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).
Na ďalší dovolací dôvod dovolateľov, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom
posúdení veci odvolacím súdom, dovolací súd taktiež nemohol prihliadať, pretože by sa ním
mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdení veci
neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237
písm.f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 112/2001
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 50/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom len v prípade procesne prípustného dovolania,
samo však prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá.
Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovanej 1/
a vedľajšieho účastníka 2/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní bol úspešný žalobca, preto má právo na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová