2 Cdo 113/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : Ing. S. K., bývajúca v B., zastúpená JUDr. L. S., advokátom   v B., proti žalovanému : Ing. J. K.,

bývajúci v B., o návrhu na obnovu konania vo veci sp.zn. 8 C 130/1999 Okresného

súdu Bratislava V, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 13 C 27/2008, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2009 sp.zn.  

15 Co 564/2008

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 10. júla 2008 č.k. 13 C 27/2008-93 zamietol

návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala obnovy konania vo veci sp.zn. 8 C 130/1999, ktoré

bolo právoplatne skončené 15. apríla 2005. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že návrh

na obnovu konania žalobkyňa podala po subjektívnej trojmesačnej lehote, keď vychádzal

z toho, že rozhodnutie o zrušenie BSM nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2005. Z tohto

rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, z akého dôvodu súd zrušil BSM účastníkov konania,

pričom žalobkyňa nemôže odvíjať plynutie tejto lehoty od 13. marca 2008, resp. 11. apríla

2008, kedy nahliadla do spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 7 C 281/2002, pretože

skutočnosti v konaní o zrušenie BSM jej boli známe počas celého konania a boli zdôvodnené

odôvodnením týmto rozsudkom. Nakoniec žalobkyňa ani nekonkretizovala, aké dôkazy

navrhuje vykonať, resp. nemohla ich použiť v pôvodnom konaní, poukazovala len na to, že

žalovaný bol zastúpený advokátom, ktorý mal pozastavenú činnosť, avšak táto skutočnosť nie

je dôvodom pre obnovu konania.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 29. júna 2009 č.k.   15 Co 564/2008-143 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vyslovil, že žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého

stupňa, že návrh na obnovu konania bol zo strany žalobkyne podaný po uplynutí zákonnej

trojmesačnej lehoty. Aj podľa názoru odvolacieho súdu začiatok plynutia trojmesačnej lehoty

nemožno odvíjať od 13.3.2008 resp. od 11.4.2008, t.j. od času, kedy žalobkyňa nahliadla  

do spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 7 C 281/2002, pretože skutočnosti v konaní  

o zrušenie BSM jej boli známe v rámci celého konania a boli zdôvodnené v odôvodnení

týchto rozsudkov.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Prípustnosť

odvodzovala z ustanovenia § 237 písm.f/ a g/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2

písm.a/, b/, c/ O.s.p. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, čím jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. ako aj  

zo záhlavia napadnutého rozhodnutia nevyplýva plnenie požiadavky stanovenej zákonom, čo

a ktoré údaje má rozhodnutie, a teda aj odvolacieho súdu obsahovať. Síce po poučení

o opravnom prostriedku je uvedené meno sudcu a jeho funkcia, avšak táto nekorešponduje  

s uvedeným záhlavím, čo evokuje záver, že došlo k naplneniu dôvodov pre dovolanie

v zmysle § 237 písm.g/ O.s.p. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť

s právnym názorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol dovolanie ako

nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jej

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie je proti uzneseniu

prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1

písm.b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V danom

prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z uvedených

uznesení, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

uznesenie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených  

v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo  

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,  

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalobkyňa vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ O.s.p. nenamietala a v dovolacom

konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vád konania v zmysle § 237 písm.f/ a g/ O.s.p.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

K odňatiu možnosti žalobkyni pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

rozhodnutie odvolacieho súdu nie je náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 157 ods. 2

O.s.p.

Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva  

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Dovolateľka v predmetnom dovolaní

neozrejmuje konkrétne, v čom vidí nepreskúmateľnosť   rozhodnutia odvolacieho súdu,

nepomenuváva s čím sa odvolací súd nevyporiadal, skôr polemizuje s dôvodmi rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Co 126/2004-174, ktoré však s predmetnou vecou

nesúvisia. Dovolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti však nezistil, aby napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu trpelo vadou nedostatku riadneho odôvodnenia a teda má za to,

že žalobkyni nebola odňatá možnosť konať pred súdmi v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a teda   dovolanie   voči   napadnutému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   v   zmysle

ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. nie je prípustné.

Žalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, že zo záhlavia rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva plnenie požiadavky stanovenej zákonom, čo a ktoré údaje má rozhodnutie a teda

rozhodnutie odvolacieho súdu obsahovať. Je síce po poučení o opravnom prostriedku uvedené

meno sudcu a jeho funkcia, avšak toto nekorešponduje s už uvedeným záhlavím, čo evokuje

záver, že došlo k naplneniu dôvodov pre dovolanie v zmysle § 237 písm.g/ O.s.p.

Podľa § 169 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho

vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň   a miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol   o vykonateľnosti uznesenia až po jeho

právoplatnosti (§ 171 ods. 3) uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až  

na právoplatnosť rozhodnutia.

Podľa § 237 písm.g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Zo   záhlavia   uznesenia   Krajského   súdu   v   Bratislave   z   29.   júna   2009   č.k.  

15 Co 564/2008-143, ktoré je predmetom prieskumu v dovolacom konaní je zrejmé, že je tam

uvedený súd ktorý ho vydal, označenie účastníkov a veci, teda nevidno, aby záhlavie

predmetného rozhodnutia trpelo vadami, ktoré namietala dovolateľka. Dovolací dôvod

uvedený v § 237 písm.g/ O.s.p. však pojednáva o niečom inom, a nemožno dať do súvisu

nesprávne označenie v záhlaví rozhodnutia s týmto dovolacím dôvodom ako sa mlyne

domnieva dovolateľka. Nie je preto opodstatnená námietka žalobkyne o existencii vady

konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.g/ O.s.p.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142  

ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010   JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová