UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Lawyer Partners, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti žalovanej T. V. bývajúcej v O., o zaplatenie 2,66 €, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 8 Ro 183/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. novembra 2014 sp.zn. 3 Co 276/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 2. decembra 2013 č. k. 8 Ro 183/2013-16 uložil žalobkyni, aby do 3 dní zaplatila súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu vo výške 6,50 € v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. novembra 2014 sp.zn. 3 Co 276/2014 potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ napadnutým uznesením vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za (nový) návrh doručený súdu 16.5.2013 v elektronickej podobe a podpísaný zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania návrhu v elektronickej podobe na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Žalobkyni vznikla poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďže jej podanie je urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorým bol vytvorený súdny spis sp.zn. 8Ro/183/2013. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobkyne uvedeným v odvolaní, že v tomto prípade poplatková povinnosť vznikla podaním návrhu v r. 2006, pretože o jej návrhu z r. 2006 (na ktorý sa vzťahuje nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 289/08-115 z 27. novembra 2008 a ním vyslovený príkaz) bolo rozhodnuté v konaní 8Ro/27/2008, ktoré Okresný súd Spišská Nová Ves právoplatne zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Nové podaniežalobkyne - žaloba, aj keď datovaná dňom 23. marca 2006, zaslaná v elektronickej podobe dňa 9. januára 2013 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, ktorý ju postúpil dňa 16. mája 2013 Okresnému súdu Spišská Nová Ves, je novou žalobou, o ktorej Okresný súd Spišská Nová Ves aj začal konať, a bol povinný z elektronického podania vytvoriť súdny spis a prideliť mu sp. značku, a tento úkon, keďže je uvedený v Sadzobníku súdnych poplatkov, aj riadne spoplatnil napadnutým uznesením. Súdny poplatok súd vyrubil v lehote ustanovenej v § 13 ods. 1 cit. zákona, ktorá doposiaľ neuplynula, preto žalobkyňa v odvolaní nedôvodne namieta premlčanie práva na vyrubenie súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD nosiči bol protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, kedy žiadne ustanovenie zákona č. 71/1992 Zb. neumožňovalo súdu vyrubiť poplatok za vytvorenie spisu. Nemožno preto od nej v roku 2013 vyžadovať zaplatenie súdneho poplatku vo veci, v ktorej konanie začalo na návrh podaný už v roku 2006. V roku 2013 nebol podaný žiadny nový (resp. ďalší) návrh na začatie konania, ale len rovnopis návrhu, ktorý podal už v roku 2006 - tomuto návrhu treba aj podľa názoru ústavného súdu priznať účinky ku dňu jeho podania. V danom prípade bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať tým, že bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 20a Sadzobníka v čase, keď pre to nebol zákonný podklad a došlo k preklúzii v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. So zreteľom na to žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 2 Cdo 204/2014, 2 Cdo 357/2014, 2 Cdo 367/2014, 2 Cdo 437/2014, 2 Cdo 449/2014, 3 Cdo 268/2014, 4 Cdo 442/2014, 5 Cdo 260/2014, 7 Cdo 549/2014, 8 Cdo 73/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.