2 Cdo 112/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú N. V., bývajúcu v H., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci,

dieťa rodičov A. V., bývajúcej v H. a P. J., bývajúceho v O., o zvýšenie výživného, vedenej

na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 P 10/2010, o dovolaní otca maloletej proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2010 sp. zn. 5 CoP 37/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 10. marca 2010 č.k. 14 P 10/2010-42 zmenil

rozsudok Okresného súdu Čadca z 1. februára 2006 č.k. 12 P 54/2005-33 vo výroku

o vyživovacej povinnosti otca k maloletej N. tak, že otcovi maloletej uložil povinnosť platiť

výživné na maloletú N. v sume 110 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred  

k   rukám   matky   s   účinnosťou   od   21.1.2010.   Zameškané   výživné   za   obdobie od

21.1.2010 do 28.2.2010 v sume 99,67 € povolil otcovi maloletej splatiť v splátkach po 10 €

mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod sankciou straty výhody splátok pri

nezaplatení čo i len jednej z nich počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom  

po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Vyslovil, že žiaden  

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. júna 2010 sp. zn. 5 CoP 37/2010 potvrdil

rozsudok prvostupňového súdu a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo  

na náhradu trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletej. Žiadal

preveriť rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu. Uviedol, že  

zo strany súdov došlo k pochybeniu a súčasne súdy porušili zákon. Poukázal na skutočnosť,

že je nezamestnaný a poberá sociálne dávky. Rozhodnutie považuje za nespravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že

tieto podmienky nie sú splnené.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale

nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky

konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 241 ods. 1 O.s.p. v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov

dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ

nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Ustanovenie § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p. zakotvuje tzv. povinné zastúpenie

dovolateľa, ktorého účelom je, aby účastníkovi, ktorý sám právnické vzdelanie nemá, bola

poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, aby dovolanie vyhovovalo požiadavkám ustanovenia

§ 241 ods. 1 a 2 O.s.p. a aby dovolací súd tak mohol rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

Nedostatok zastúpenia dovolateľa kvalifikovaným zástupcom bráni dovolaciemu súdu o veci

ďalej konať. Citované ustanovenie § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. je totiž ustanovením

kogentnej povahy, ktoré nepripúšťa výnimky.

Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľom v dovolacom konaní je

možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí

jeho plnomocenstvo. Ak tak neurobí a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie zastaví. Dovolateľ nemá právnické vzdelanie. Súd prvého stupňa ho preto uznesením  

z 3. decembra 2010 č.k. 14 P 10/2010-73, ktoré bolo doručené dovolateľovi 17. decembra

2010, vyzval, aby opravil, resp. doplnil svoje podanie z 12.10.2010 v lehote 10 dní  

od doručenia v súlade s poučením uvedeným v odôvodnení uznesenia pod sankciou jeho

odmietnutia.   Okrem   iného   v   odôvodnení   uznesenia   uviedol,   že   dovolateľ   musí   byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1

O.s.p.) a súčasne ho poučil podľa § 30 O.s.p. Následne bol dovolateľ opakovane okresným

súdom vyzvaný (č.l. 80 spisu), aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta  

na svoje zastupovanie v dovolacom konaní a aby v tejto lehote predložil súdu plnú moc.

Dovolateľa súd poučil o následkoch neustanovenia si kvalifikovaného zástupcu (zastavenie

dovolacieho konania) a súčasne v záujme ochrany práv dovolateľa ho opakovane poučil  

v zmysle § 30 O.s.p. Výzva bola otcovi maloletej doručená 11. apríla 2011. I napriek

uvedenému dovolateľ ostal nečinný, nedostatok svojho kvalifikovaného zastúpenia

advokátom v dovolacom konaní neodstránil. Toto neučinil ani do rozhodnutia dovolacieho

súdu.

Keďže dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení  

s § 243c O.s.p. zastavil.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., § 224  

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011   JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová