2Cdo/1098/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H. F., bývajúceho v L., prechodne v O., zastúpeného JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom so sídlom v Lakšárskej Novej Vsi č. 403, proti žalovanej H. F., bývajúcej v L., o vydanie hnuteľných vecí, vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5 C 33/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. marca 2013 sp. zn. 11 Co 243/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Senica rozsudkom z 13. apríla 2011 č. k. 5 C 33/2010-36 konanie v časti o vydanie poštových poukážok o zaplatení poplatkov do sociálnej a zdravotnej poisťovne zastavil. Žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi vymenované hnuteľné veci, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 608,58 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 20. marca 2013 sp. zn. 11 Co 243/2011 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobný návrh zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 22. júla 2013 dovolanie. 4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu bolo podané oneskorene. 6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30. júna 2016, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovanéhoprechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a podmienky podaného dovolania posudzoval v zmysle § 240, § 57 O.s.p. 7. Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. Podľa § 240 ods. 2 (veta prvá) O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. 8. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý s a svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 9. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. marca 2013 sp. zn. 11 Co 243/2011, nadobudol právoplatnosť 20. mája 2013 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené žalobcovi). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy použitie ustanovenia § 240 ods. 1 (veta druhá) O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 20. júna 2013. Tento deň bol pracovný (štvrtok), k posunutiu lehoty podľa § 57 ods. 2 (veta druhá) O.s.p. teda nedošlo a lehota na podanie dovolania uplynula polnocou uvedeného dňa. Dovolanie žalobcu však bolo podané osobne do podateľne Okresného súdu Senica 22. júla 2013, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty. 10. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. a/ CSP odmietol ako oneskorene podané. 11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.