2Cdo/1/2017

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y. V., bývajúceho v Y., zastúpeného advokátkou JUDr. Jankou Vasiľovou, so sídlom v Humennom, Kudlovská č. 1, proti žalovaným 1/ N. V., bývajúcemu v Y., 2/ T. V., bývajúcej v Y., 3/ N. U., bývajúcej v Y., zastúpenej spoločnosťou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 5B, IČO: 35 940 875, 4/ N. J., bývajúcej v V., o vydanie a vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12 C 54/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. októbra 2015 sp. zn. 7 Co 256/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná 3/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj,,súd prvej inštancie“) uznesením z 30. júna 2015 č. k. 12 C 54/2011-254 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 3/ trovy konania v sume 1 865,83 eura, a to s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. a v súlade s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 7 Co 114/2015 z 28. apríla 2015, keďže v danom prípade žalobca procesne zavinil, že sa konanie zastavilo, a preto bol povinný zaplatiť žalovanej 3/ trovy konania. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 27. októbra 2015 sp. zn. 7 Co 256/2015 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., keď si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobca zobral žalobu späť a žalovaná 3/ sa žiadnym spôsobom nepodieľala na jeho rozhodnutí, a preto žalobca zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanej 3/ trovy konania. 3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol žalobca (ďalej aj,,dovolateľ“) dovolaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 7. januára 2016. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a) až c) O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a priznal žalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania. Tvrdil, že odvolací súd mu neumožnil vyjadriť svoj právny názor, ktorý má podstatný vplyv pre rozhodnutie súdu o trovách konania, čím mu ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom. Mal za to, že v danomprípade bol súd povinný prihliadať na prekážku konania spôsobujúcu zastavenie konania, a to aj za predpokladu, ak by žalobca nevzal žalobu späť, keďže v danom prípade predmet sporu v priebehu konania zanikol a nebolo možné vo veci ďalej konať. Nakoľko parcela EKN č. 612, ako vec v právnom slova zmysle zanikla, táto skutočnosť bola takou prekážkou v konaní o vydanie a vypratanie tejto parcely, ktorú nemožno ani dodatočne odstrániť. Stav, následkom ktorého vznikla neodstrániteľná prekážka pre ďalšie vedenie konania, vznikol nezávisle od vôle žalobcu, žalobca tento stav nezavinil a z hľadiska rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania za tento s tav n ie j e procesne zodpovedný. Dovolateľ vzhľadom k uvedenému považoval rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania za nesprávne. 4. Žalovaná 3/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (7. januára 2016), t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. 8. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, proti ktorému podanie dovolania výslovne vylučovalo ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. 9. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a) až e) a g) O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Žalobca v dovolacom konaní namietal vadu s poukazom na § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., že postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. 10. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f) O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytoval Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. l písm. f) O.s.p. išlo vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších inštancií bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, ani že by odvolací súd neumožnil žalobcovi vyjadriť jeho právny názor, nakoľko žalobca tak v písomných, ale aj ústnych podaniach adresovaných súdu v predmetnom konaní sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré považoval za dôležité a argumentovať na preukázanie ním tvrdených skutočností. 11. Námietky dovolateľa, ktorými spochybňoval rozhodnutia súdov o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalovanej 3/ s poukazom na procesné zavinenie zastavenia konania spadajú pod činnosť spočívajúcu v právnom posudzovaní veci súdom, pri ktorej súd zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy (v danom prípade § 146 ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p.). Touto činnosťou súdu ale nedochádza k odňatiu možnosti strane sporu pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa jej neodníma možnosť uplatnenia procesných práv v konaní v zmysle vady uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. (viď R 43/2003). 12. Iná vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa považovala za relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.), ktorý však bolo možné uplatniť iba v takom dovolaní, ktoré bolo procesne prípustné. Zároveň aj nesprávne právne posúdenie veci súdom (§ 241 ods. 1 písm. c) O.s.p.), ktoré dovolateľ namietal, bolo možné podrobiť dovolaciemu prieskumu len v procesne prípustnom dovolaní (viď R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010). Keďže dovolanie žalobcu nie je procesne prípustné, dovolací súd sa týmito námietkami nemohol zaoberať. 13. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu vylučuje § 239 ods. 3 O.s.p., vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. neboli zistené, preto najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné. 14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.