2 Cdo 1/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. E., bývajúceho v B., proti žalovanej JUDr. Z. M., bývajúcej v B., o zaplatenie 16 596,96 €, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. 14 C 291/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 28. apríla 2010 sp.zn. 4 Co 387/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2010 sp.zn. 4 Co 387/2009 o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 26. júna 2009 č.k. 14 C 291/2007-64 zamietol

žalobu a uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 1 265,081 € do 3 dní  

od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že žalovaná nebola pasívne legitimovaná  

v konaní, v ktorom si žalobca uplatňoval od žalovanej náhradu škody ako od sudkyne, ktorá

ho mala svojimi rozhodnutiami poškodiť. Zároveň si žalobca uplatňoval od žalovanej aj

nemajetkovú ujmu ako od fyzickej osoby. V tejto časti žaloby však žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi hodnovernými dôkazmi.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. apríla 2010 sp.zn. 4 Co 387/2009  

na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil žalobcovi zaplatiť

žalobkyni trovy konania 388,39 €. Uviedol, že súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil

skutkový stav a tento aj správne právne posúdil.

Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky dovolanie žalobca, žiadal ho zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a taktiež žiadal, aby bolo zastavené exekučné konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa

rozhodol neobjektívne, v konaní došlo k mnohým protizákonným rozhodnutiam zo strany sudcov. Po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu mu bol vyrubený súdny poplatok za odvolacie konanie. Proti tomuto uzneseniu sa odvolal, no odvolací súd bez rozhodnutia

o odvolaní proti uvedenému uzneseniu rozhodol vo veci samej.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   príslušný   rozhodovať   o   dovolaniach   proti

rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, skúmal ďalšiu zo základných podmienok prípustnosti

tohto mimoriadneho opravného prostriedku, a to, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Dospel pritom k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca  

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

Lehota na podanie dovolania je lehotou zákonnou, ktorú nie je možné predĺžiť alebo

skrátiť, prípadne jej zmeškanie odpustiť podľa § 58 O.s.p., pretože je to zo zákona výslovne

vylúčené (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané

oneskorene.

V posudzovanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2010

sp.zn. 9 Co 387/2009 doručovaný účastníkom konania prostredníctvom pošty, a to žalobcovi

ako aj právnej zástupkyni žalovanej 9. júna 2010. V tento deň (9. júna 2010) nadobudol

predmetný rozsudok aj právoplatnosť. Posledný deň, kedy mohol žalobca využiť svoje právo

podať dovolanie, bol 9. júl 2010, pretože tento deň je zhodný s dňom nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku krajského súdu a táto skutočnosť je určujúca pre začiatok zákonnej

jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 240 ods. 1

O.s.p.). Žalobca, ako to vyplýva z odtlačku prezentačnej dennej pečiatky Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na č.l. 95 spisu, však podal dovolanie osobne na dovolacom súde až  

2. novembra 2010, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie dovolania nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2

veta prvá O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním

napadnutého rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O.s.p. Žalovanej

nepriznal žiadne trovy dovolacieho konania, keďže jej nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová