2 Cdo 1/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. E., bývajúceho v B., proti žalovanej JUDr. Z. M., bývajúcej v B., o zaplatenie 16 596,96 €, vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp.zn. 14 C 291/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 28. apríla 2010 sp.zn. 4 Co 387/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2010 sp.zn. 4 Co 387/2009 o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 26. júna 2009 č.k. 14 C 291/2007-64 zamietol
žalobu a uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 1 265,081 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že žalovaná nebola pasívne legitimovaná
v konaní, v ktorom si žalobca uplatňoval od žalovanej náhradu škody ako od sudkyne, ktorá
ho mala svojimi rozhodnutiami poškodiť. Zároveň si žalobca uplatňoval od žalovanej aj
nemajetkovú ujmu ako od fyzickej osoby. V tejto časti žaloby však žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi hodnovernými dôkazmi.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. apríla 2010 sp.zn. 4 Co 387/2009
na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil žalobcovi zaplatiť
žalobkyni trovy konania 388,39 €. Uviedol, že súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil
skutkový stav a tento aj správne právne posúdil.
Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dovolanie žalobca, žiadal ho zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a taktiež žiadal, aby bolo zastavené exekučné konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa
rozhodol neobjektívne, v konaní došlo k mnohým protizákonným rozhodnutiam zo strany sudcov. Po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu mu bol vyrubený súdny poplatok za odvolacie konanie. Proti tomuto uzneseniu sa odvolal, no odvolací súd bez rozhodnutia
o odvolaní proti uvedenému uzneseniu rozhodol vo veci samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodovať o dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, skúmal ďalšiu zo základných podmienok prípustnosti
tohto mimoriadneho opravného prostriedku, a to, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Dospel pritom k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Lehota na podanie dovolania je lehotou zákonnou, ktorú nie je možné predĺžiť alebo
skrátiť, prípadne jej zmeškanie odpustiť podľa § 58 O.s.p., pretože je to zo zákona výslovne
vylúčené (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorene.
V posudzovanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2010
sp.zn. 9 Co 387/2009 doručovaný účastníkom konania prostredníctvom pošty, a to žalobcovi
ako aj právnej zástupkyni žalovanej 9. júna 2010. V tento deň (9. júna 2010) nadobudol
predmetný rozsudok aj právoplatnosť. Posledný deň, kedy mohol žalobca využiť svoje právo
podať dovolanie, bol 9. júl 2010, pretože tento deň je zhodný s dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku krajského súdu a táto skutočnosť je určujúca pre začiatok zákonnej
jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 240 ods. 1
O.s.p.). Žalobca, ako to vyplýva z odtlačku prezentačnej dennej pečiatky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na č.l. 95 spisu, však podal dovolanie osobne na dovolacom súde až
2. novembra 2010, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto
mimoriadneho opravného prostriedku.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie dovolania nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2
veta prvá O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním
napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O.s.p. Žalovanej
nepriznal žiadne trovy dovolacieho konania, keďže jej nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová