2Asan/5/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.. C. Š., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom U. X/XX, XXX XX M. C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-1-002/2018 zo dňa 22. januára 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sa/10/2018-97 zo dňa 19. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 26Sa/10/2018-97 zo dňa 19. júla 2019 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-1- 002/2018 zo dňa 22. januára 2018 odmietol ako oneskorene podanú v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

2. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 12.07.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-1-002/2018 zo dňa 22. januára 2018, ktorým žalovaný zmenil výrok rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Veľkom Krtíši, odbor poriadkovej a dopravnej polície, okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-VK-OPDP62-71/2017-SK zo dňa 8. novembra 2017 tak, že z jeho výroku v časti kvalifikácie skutku vypustil text „§ 137 ods. 2 písm. l) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ s tým, že „ostatné časti rozhodnutia ostávajú nedotknuté“. Uvedeným rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e), l) a k) zákona č. 327/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 12 ods. 2 cit. zákona uložená pokuta vo výške 400,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov.

3. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že predtým ako pristúpil k preskúmaniu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, zaoberal sa otázkou, či sú splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože bola podaná oneskorene. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi podľa jeho vlastného vyjadrenia doručené dňa 1. februára 2018. V zmysle citovaného § 181 ods. 1 SSP v spojení s § 69 ods. 4 SSP žalobcovi uplynula lehota na podanie správnej žaloby dňa 1. apríla 2018. Žalobca však správnu žalobu, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 17. júla 2018 odoslal na poštovú prepravu až dňa 11. júla 2018, čo správny súd zistil z odtlačku pečiatky podacej pošty. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu po uplynutí zákonnej lehoty na jej včasné podanie.

4. V zmysle uvedeného krajský súd dospel k záveru, že žaloba bola správnemu súdu podaná oneskorene a zmeškanie lehoty na jej podanie nemožno v zmysle § 181 ods. 4 SSP odpustiť. Správny súd postupoval v súlade s ustanovením § 98 ods. 1 písm. d) SSP a správnu žalobu žalobcu ako oneskorene podanú odmietol.

5. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

6. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

7. Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449.

8. Zo spisu krajského súdu kasačný súd zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu o odmietnutí žaloby č. k. 26Sa/10/2018-97 zo dňa 19. júla 2019 bol doručený sťažovateľovi dňa 16.08.2019 a rozsudok obsahoval riadne poučenie o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní.

9. Dňa 18.09.2019 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola podpísaná B.. Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O. XX, XXX XX A. W., ktorého sťažovateľ splnomocnil na zastupovanie v konaní plnomocenstvom zo dňa 22.09.2018. Následne, uznesením zo dňa 22.11.2019 bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v kasačnom konaní, z dôvodu, že správny súd zistil, že osoba splnená na zastupovanie sťažovateľa nie je advokátom a teda nie je splnená podmienka zastúpenia žalobcu ako sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Sťažovateľ na výzvu súdu nereagoval.

10. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 SSP sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa, ktorý je fyzickou osobou boli spísané advokátom, zatiaľ čo v prejednávanom prípade táto podmienka splnená nebola, napriek riadnemu poučeniu sťažovateľa o povinnosti podľa ustanovenia § 449 SSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky, kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa ustanovenia § 459 písm. d) SSP, ako neprípustnú odmietol.

11. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.