28XECdo/1/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: N. X., bytom M., o vymoženie 606,78 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/149/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. marca 2014 sp. zn. 26CoE/72/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 16.12.2013, č. k. 8Er/149/2007-42, zastavil exekúciu vedenú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý exekučný súd bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodol tak s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 12.03.2014 sp. zn. 26CoE/72/2014, napadnuté uznesenie potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), oprávnenej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), súdy sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pre prípad, že v konaní vystupoval na strane povinného aj vedľajší účastník, dovolateľka namietala i vadu podľa §237 písm. b/ O.s.p., a žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), predovšetkým skúmal, či bolo dovolanie podané v zákonom určenej lehote. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Prihliadal tiež na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V prejednávanej veci nadobudlo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu právoplatnosť dňa 11.04.2014, jeho doručením ako oprávnenej tak aj povinnej a súdnemu exekútorovi.

Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od 11.04.2014 a uplynula v pondelok 12.05.2014. Keďže dovolanie oprávnená podala elektronicky až 15.05.2014 podala ho oneskorene.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože im v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.