Najvyšší súd  

28XCdo/232/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/205/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 15.01.2015 sp. zn. 4Co/464/2014, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania   z a m i e t a.

Dovolanie   o d m i e t a.

Žalovanej   n e p r i z n á v a   náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne

označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „prvoinštančný

súd“) z 13.11.2012 č. k. 15C/205/2012-15, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť

súdny poplatok vo výške 66 Eur, za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti

vznesenú proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za správny označil tiež následný postup

súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.

Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý konkretizovala

vadami konania podľa § 237 ods. 1 písm. e/, f/, a g/ O. s. p. (t. j., že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodoval vylúčený sudca, a že súd bol nesprávne

obsadený). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej

inštancie zrušiť.

3. Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie

nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila

tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke

nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,

vrátane práva na nestranný súd.

4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon

č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016,

postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte

pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“

alebo „Občiansky súdny poriadok“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť

rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv

a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo

za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe

ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1

C. s. p.).

6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania

a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného

procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok

osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.),

po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou osobou, sa najskôr zaoberal

návrhom žalobkyne na prerušenie konania. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. súd konanie

preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

7. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa

ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému

zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti,

ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo predmetným zákonom aj

k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie námietky zaujatosti tak bolo

zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania predkladaním neodôvodnených

námietok zaujatosti.

8. K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov

s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd

Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie

poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať

za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,

I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah

do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež

rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne

opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu

a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude

narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).

9. Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa

najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného

práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo

prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva

vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

10. Najvyšší súd sa preto nestotožnil s názorom žalobkyne, že zavedením súdneho

poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva

na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

11. Následne sa zaoberal prípustnosťou dovolania. V prejednávanom prípade ide

o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania

pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne – viď konania

vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014,

6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014,

4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

12. V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou

od 01.01.2015, len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu

o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením. V zmysle § 452 ods. 1

C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

13. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447

písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.

14. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1

C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. (per analogiam), keď výsledok dovolacieho konania

obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným dovolaním žalobkyňa, žalovanej však

v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu   n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2016

JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

  JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.   JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

členka senátu   členka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková