Najvyšší súd
28XCdo/232/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/205/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 15.01.2015 sp. zn. 4Co/464/2014, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne
označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „prvoinštančný
súd“) z 13.11.2012 č. k. 15C/205/2012-15, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 66 Eur, za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti
vznesenú proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za správny označil tiež následný postup
súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.
Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý konkretizovala
vadami konania podľa § 237 ods. 1 písm. e/, f/, a g/ O. s. p. (t. j., že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodoval vylúčený sudca, a že súd bol nesprávne
obsadený). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť.
3. Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie
nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila
tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke
nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd.
4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon
č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016,
postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte
pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“
alebo „Občiansky súdny poriadok“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť
rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv
a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo
za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
C. s. p.).
6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania
a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného
procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok
osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.),
po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou osobou, sa najskôr zaoberal
návrhom žalobkyne na prerušenie konania. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. súd konanie
preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
7. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa
ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému
zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti,
ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo predmetným zákonom aj
k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie námietky zaujatosti tak bolo
zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania predkladaním neodôvodnených
námietok zaujatosti.
8. K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd
Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie
poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,
I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah
do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež
rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne
opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu
a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude
narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).
9. Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa
najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného
práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo
prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva
vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
10. Najvyšší súd sa preto nestotožnil s názorom žalobkyne, že zavedením súdneho
poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva
na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh
na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
11. Následne sa zaoberal prípustnosťou dovolania. V prejednávanom prípade ide
o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne – viď konania
vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014,
6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014,
4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
12. V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou
od 01.01.2015, len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu
o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením. V zmysle § 452 ods. 1
C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
13. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447
písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
14. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1
C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. (per analogiam), keď výsledok dovolacieho konania
obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným dovolaním žalobkyňa, žalovanej však
v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2016
JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
členka senátu členka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková