UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/332/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/32/2017-156 z 21. februára 2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením sp. zn. 4C/332/2012 z 26. apríla 2013 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 66 Eur za vznesenie námietky zaujatosti.
2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením sp. zn. 14Co/32/2017-156 z 21. februára 2017 tak, že vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 431 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý konkretizovala dôvodmi zmätočnosti podľa § 420 písm. e/ CSP a § 420 písm. f/ CSP (t. j., že rozhodoval vylúčený sudca, že súd bol nesprávne obsadený, a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, za ktorú koná zamestnanec s príslušným vysokoškolským právnickým vzdelaním [§ 429 ods. 2 písm. b/CSP], sa zaoberal prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
6. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z vád zmätočnosti, ktoré sú uvedené v písmene a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
7. Dôvody zmätočnosti taxatívne upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení možno ale uplatniť len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Pod vecou samou treba rozumieť predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím vo veci samej je potom rozhodnutie vydané súdom (odvolacím súdom) po prejednaní veci (odvolania), v ktorom súd rozhodne o uplatnenom nároku.
8. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Uznesenie odvolacieho súdu v súlade s vyššie uvedeným nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Dovolanie žalobkyne smeruje preto proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.
10. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.