UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/319/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2015, sp. zn. 41Co/281/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 23. januára 2015, č.k. 13C/319/2012-86, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. septembra 2015, sp. zn. 41Co/281/2015, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni vznikla podaním odvolania poplatková povinnosť v súlade s § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012, pretože poplatkový úkon bol navrhnutý po 30. septembri 2012, kedy sa naň už vecné oslobodenie nevzťahovalo. Nesúhlasil s tvrdením, že spoplatneniu podľa položky 7a podlieha len podanie návrhu na náhradu škody; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Rozhodnutie označila zaprekvapivé a priečiace sa zákonu. Uviedla, že súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa, zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., skúmal, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či je jej dovolanie procesne prípustné, a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 3Cdo/428/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/390/2014, 6Cdo/221/2014, 6Cdo/236/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Dovolací súd žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.