27XCdo/129/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 43C 137/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2015, sp. zn. 2Co 276/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 25. júna 2015, č.k. 43C 137/2012-113, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20 eur za podané odvolanie.

2. O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 21. októbra 2015, sp. zn. 2Co 276/2015 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni vznikla podaním odvolania poplatková povinnosť v súlade s § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012. Uviedol, že poplatkový úkon bol navrhnutý po 30. septembri 2012, kedy sa naň už vecné oslobodenie nevzťahovalo.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako ajrozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie bolo podané na to oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či je dovolanie procesne prípustné, a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Podmienky prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 a Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6Cdo/221/2014, 6Cdo/219/2014, 6Cdo/236/2014, 6Cdo/295/2014, 6Cdo/253/2014, 6Cdo/278/2014, 3Cdo/428/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/390/2014, 5Cdo/365/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/466/2014, 8Cdo/265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

7. So zreteľom na uvedené, dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2015, sp. zn. 2Co/276/2015 podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.

8. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

9. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.