UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/356/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. októbra 2016, č. k. 16Co/446/2016-193, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
III. Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. októbra 2016, č. k. 16Co/446/2016-193, potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca zo dňa 03. mája 2013, č. k. 4C/356/2012-32, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za podanú námietku zaujatosti.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa po 1. júli 2016 dovolanie. Namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 420 písm. e/ CSP). Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu a pre rovnaké vady aj uznesenie okresného súdu zrušil. Žalobkyňa zároveň navrhla konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky položku č. 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1, preto návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zamietol.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 prvá veta CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
6. Žalobkyňa dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku. Jej dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je ani rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (porovnaj tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 XCdo 13/2017, 3 XCdo 14/2017, 6 XCdo 523/2016, 6 XCdo 53/2016, 8 XCdo 3/2017, 16 XCdo 405/2016, 3 XObdo 8/2017). Dovolací súd preto jej procesne neprípustné dovolanie bez ďalšieho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
7. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.