UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/331/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Co/122/2015-122 zo 6. novembra 2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Stranám náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/122/2015-122 zo 6. novembra 2015 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 6C/331/2012-100 z 11. decembra 2014, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur, pričom o výške poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1. septembra 2014.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a) OSP, ktorý konkretizovala vadami konania podľa ustanovenia § 237 písm. f) OSP.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu v čase podania dovolania zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, toho času konajúca prostredníctvom zamestnanca vsúlade s § 429 ods. 2 písm. b) CSP v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c) CSP).
4. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za činnosti OSP, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.
5. Nakoľko ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, sp. zn. 4Cdo/223/2014, sp. zn. 5Cdo/180/2014, sp. zn. 6Cdo/69/2014, sp. zn. 6Cdo/279/2014, sp. zn. 7Cdo/358/2014, sp. zn. 7Cdo/398/2014, sp. zn. 8Cdo/220/2014, sp. zn. 8Cdo/235/2014, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou tohto dovolania.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.