UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/63/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitra z 31. augusta 2015, č. k. 26Co/339/2015-180, 26Co/340/2015-180, 26Co/341/2015-180, t a k t o
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Topoľčany uznesením z 26. februára 2015, č. k. 6C/63/2013-106 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 140 eur, t. j. 20 x 7, nakoľko vo veci okresný súd uznesením z 28. mája 2013, č. k. 6C/63/2013-23 spojil sedem vecí na spoločné konanie (6C/63/2013, 6C/64/2013, 6C/66/2013, 6C/68/2013, 6C/71/2013, 6C/72/2013 a 6C/117/2013). O výške poplatku rozhodol podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „položka č. 7a“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01. októbra 2012 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
2. Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Nitre uznesením z 31. augusta 2015, č. k. 26Co/339/2015-180, 26Co/340/2015-180, 26Co/341/2015-180, v prvej výrokovej časti napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Dovolací súd zároveň poznamenáva, že krajský súd v druhej výrokovej časti potvrdiluznesenie súdu prvého stupňa z 19. mája 2015, č. k. 6C/63/2013-163, ktorým súd zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. V súvislosti s potvrdeným uznesením z 26. februára 2015, č. k. 6C/63/2013-106 (tvoriaceho predmet tohto dovolacieho konania) uviedol, že odôvodnenie tohto rozhodnutia zodpovedá a zároveň vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia. Dodal, že v zmysle položky č. 7a zákona č. 71/1992 Zb., sa podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur, pričom v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.). Za nesprávne považoval odvolací súd stanovisko odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30. septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia právnej úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) zo strany okresného súdu správna. Len pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa podala odvolanie aj proti výzve súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie (č. l. 152 súdneho spisu, ku ktorému bola pridelená krajským súdom sp. zn. 26Co/340/2015). Týmto odvolaním sa však krajský súd nezaoberal, nakoľko nešlo o rozhodnutie súdu, ale iba o výzvu, proti ktorej nie je možné podať odvolanie.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie len voči jeho prvému výroku o potvrdení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa z 26. februára 2015, č. k. 6C/63/2013- 106 a žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že v danom prípade jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ OSP), nakoľko napadnuté rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, popierajúce doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 01. júlom 2016, t. j. za účinnosti OSP, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.
6. V danom prípade ide o obdobnú vec, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/223/2014, 5Cdo/180/2014, 6Cdo/69/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/358/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/220/2014, 8Cdo/235/2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto prípadoch v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, poukazuje na ne a v zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
7. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 OSP, ani z ustanovenia § 237 ods. 1 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydásúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.