UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenou: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: J. L., nar. XX. mája XXXX, bytom v O., U.. X., vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18Er/273/2003, o vymoženie 434,51 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2014, č. k. 25CoE/65/2013-43, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo 16. novembra 2011, č. k. 18Er/273/2003-24 v spojení s opravným uznesením z 13. januára 2012, č. k. 18Er/273/2003-33 zastavil exekúciu [§ 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v danom prípade bola exekučným titulom Notárska zápisnica z 10. júna 2003, číslo N 724/2003, NZ 46215/2003, ktorej skutkový a právny základ predstavovala Zmluva o úvere číslo 1340072 uzavretá medzi oprávnenou a povinnou dňa 7. marca 2003. Na základe tejto zmluvy sa oprávnená (v hmotnoprávnej pozícií veriteľa) zaviazala povinnej (dlžníkovi) poskytnúť úver vo výške t. č. 10.000,-Sk a povinná sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 5.470,-Sk v 13-tich dvojtýždenných splátkach po 1.190,-Sk, a teda celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu vo výške 15.470,-Sk. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v predmetnej notárskej zápisnici povinná zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave, Za Kasárňou č. 1, na základesplnomocnenia uvedeného vo vyššie menovanej zmluve o úvere, uznala záväzky plynúce z uvedenej zmluvy a vyjadrila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (resp. t. č. § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku) ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Súd prvého stupňa predmetné splnomocnenie, ktorého účelom bolo uznanie dlhu, kvalifikoval ako rozporné s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Konštatoval, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy povinná nemala možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko uvedená zmluva obsahovala ako predtlač meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý už pri spisovaní predtlače predmetnej zmluvy bol v kontakte s oprávnenou a mal hájiť záujmy práve oprávnenej pri vymáhaní prípadných dlhov. Z uvedeného dôvodu, súd predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice posúdil ako absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Preto, ak dohoda o plnomocenstve je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, potom aj notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinnú urobil práve Mgr. Kušnír, je neplatná a ako exekučný titul nespôsobilá.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, v ktorom zároveň navrhla prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP (a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 28. apríla 2014, č. k. 25CoE/65/2013-43 predmetný návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol (výroková veta i.) a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil (výroková veta ii.).
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade uznal záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovanej povinnej, v dôsledku čoho sú predmetné splnomocnenie i následný úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul je neúčinná a materiálne nevykonateľná. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere, v ktorej je obsiahnuté splnomocnenie obsahuje len podpis povinnej, pričom podpis splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v nej absentuje. Rovnako poukázal aj na tú skutočnosť, že neplatným a neúčinným bolo aj zastúpenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice jeho substituentom
- koncipientom Mgr. Brunom Žlnayom, nakoľko uvedené splnomocnenie nebolo udelené koncipientovi pre konkrétny úkon a navyše zo zmluvy o úvere, a ani z iného dôkazu nevyplýva súhlas zastúpeného dlžníka (povinná) s tým, aby sa dal Mgr. Tomáš Kušnír zastúpiť inou osobou (§ 12 ods. 1,2 a 4 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácií, ktorý bol účinný v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy).
V súvislosti s návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd poukázal na to, že nakoľko k uzavretiu zmluvy o úvere došlo dňa 7. marca 2003, teda pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ (01. máj 2004), nebola daná právomoc Súdneho dvora EÚ o zodpovedanie oprávnenou predložených prejudiciálnych otázok (C-302/2004).
Preto návrh na prerušenie konania z dôvodu nedostatku právomoci Súdneho dvora EÚ zamietol.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania (návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ) napadla oprávnená odvolaním. Rovnako proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, že: 1. súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ OSP), 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ OSP), 3. v tej istej veci, sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP), tým, že ju:
- a/ nevyzvali, a ani s ňou nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jejnámietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“,
- b/ nevytýčili pojednávanie, aj keď podľa ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli na to povinné,
- c/ jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie, lebo sa nemohla vopred vyjadriť k právnym dôvodom uplatňovaným sudom prvého stupňa ex offo,
- d/ dostatočne neodôvodnili svoje rozhodnutia, 5. konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), najmä nesprávne zistený skutkový stav a nevykonané náležité dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP).
Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnená požiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP s tým, aby dovolací súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Rovnako navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia. Pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá OSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP), po tom čo nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 OSP, dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP).
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - pozri konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 OSP už ďalšie dôvody neuvádza.
Oprávnená namietala aj vadu konania plynúcu z ust. § 237 písm. b/ OSP, konkrétne, že vo veci vystupoval na strane povinnej vedľajší účastník, ktorým je občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov, pričom v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené. Nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v predmetnom konaní vôbec vystupoval na strane povinnej vedľajší účastník, dovolací súd bez ďalšieho vyhodnotil uvedenú námietku oprávnenej ako nedôvodnú a bezpredmetnú.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP, § 151 OSP, § 142 ods. 1 OSP a § 146 ods. 2 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.