UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenou: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: S. Q., nar. XX. A. XXXX, naposledy bytom v H., M.. XX/X, zastúpenej opatrovníkom Mestom Nitra, Štefánikova trieda č. 60, o vymoženie 335,39 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15Er/734/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2014, č. k. 11CoE/159/2014-88, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 18. septembra 2013, č. k. 15Er/734/2008-32 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v danom prípade bol exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. z 27. júna 2008, sp. zn. SR 05410/08, ktorého skutkový a právny základ predstavovala Zmluva o úvere číslo 4421301 uzavretá medzi oprávnenou a povinnou dňa 23. februára 2007. Vecne argumentoval tým, že z predloženého exekučného titulu, t. j. vo veci vydaného rozhodcovského rozsudku, mal preukázané, že tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, pričom uvedenú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom v bode 17. bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá však nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Súd prvého stupňa takúto rozhodcovskú doložku vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku, keď dospel k záveru, že dojednanie uvedenej rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, pričom navyše tento nemal reálnu možnosť obsah predloženej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zmluvné dojednania vylúčiť.Takáto doložka je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, v ktorom zároveň navrhla prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a taktiež podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP (a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. júla 2014, č. k. 11CoE/159/2014-88 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP zamietol.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná individuálne. V danom prípade odvolací súd videl značnú nerovnováhu v tom, že spotrebiteľovi bolo odňaté právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Rovnako táto podmienka nebola ani individuálne dojednaná, keďže tvorí súčasť vopred predtlačených ustanovení zmluvy o úvere. Povinná tak rozhodcovskú doložku nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, mohla zmluvu iba ako celok prijať, alebo ako celok odmietnuť. Vzhľadom na uvedené, mal odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za preukázané, že súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý ani nemal byť vydaný, keď rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať daný spor.
V súvislosti s návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd dodal, že neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uviedla, boli už konštantnou judikatúrou vyriešené. Oprávnenou predložené prejudiciálne otázky teda nemajú právnu relevanciu pre danú vec, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok.
Uvedené uznesenie v jeho zamietajúcej časti odvolacieho súdu (v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ) napadla oprávnená odvolaním. Žiadala napadnuté rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že:
- súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP),
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Ustanovený opatrovník povinnej sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 CoE 27/2013, 1 CoE 25/2014, 2 CoE 24/2013, 2 CoE 173/2014, 3 CoE 43/2013, 3 CoE 82/2014, 4 CoE 15/2013, 4 CoE 44/2014, 5 CoE 70/2013, 5 CoE 3/2014, 7 CoE 64/2013, 7 CoE 11/2014, 8 CoE 137/2014, 8 CoE 27/2015) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušeniekonania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 OSP a § 10 ods. 1 a 2 OSP). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 OSP).
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 2 OSP). Odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.