24XCdo/1/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3C/353/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. októbra 2014, č. k. 14Co/75/2014-119, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len,,krajský súd“) právoplatným uznesením č. k. 14Co/75/2014-119 zo dňa 14. októbra 2014 odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Revúca (ďalej len,,okresný súd“) zo dňa 26. apríla 2013, č.k. 3C/353/2012-32 odmietol ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

2. V odôvodnení krajský súd poukázal na to, že napadnuté uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 13. júna 2013, pričom nasledujúcim dňom, t. j. dňa 14. júna 2013 začala žalobkyni plynúť 15-dňová odvolacia lehota, ktorej posledným dňom bol 28. jún 2013. Odvolanie bolo podané po uplynutí tejto lehoty, t. j. osobne v podateľni okresného súdu dňa 1. júla 2013.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na to, že predmetné dovolanie nepodala osobne v podateľni okresného súdu dňa 1. júla 2013, ale toto odovzdala dňa 28. júna 2013, t. j. v rámci odvolacej lehoty spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., ktorej predmetom je poskytovanie poštových služieb.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok. Ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. bola zakotvená okamžitá aplikabilita procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sapoužije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania dovolania, t. j. § 236 a nasl. O.s.p.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že vzhľadom na to, že dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, voči ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. ), bolo by dovolanie prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237 písm. a) až g) O.s.p., takú vadu konania ale nezistil.

7. Žalobkyňa v dovolaní namietala, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O.s.p.

8. Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).

9. V preskúmavanom prípade napadla žalobkyňa rozhodnutie okresného súdu odvolaním, ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky okresného súdu podané osobne v podateľni dňa 1. júla 2013. V dovolacom konaní žalobkyňa poukázala na to, že odvolanie podala dňa 28. júna 2013, a to prostredníctvom spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o. K dovolaniu pripojila žalobkyňa aj fotokópiu listiny, ktorá údajne preukazuje včasnosť ňou podaného odvolania.

10. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

11. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

12. Okresný súd vzhľadom na rozpor v údaji o doručení odvolania uvedenom na predmetnom odvolaní, t. j. dňa 01. júla 2013 osobne v podateľni súdu a údaji o doručení tvrdenom žalobkyňou, t. j. dňa 28. júna 2013 prostredníctvom označenej doručovateľskej spoločnosti, kde predložená listina neobsahovala dostatočne identifikujúce vecné údaje, t. j. obsahovala popis zásielky „POH-NŠ-1080 x odvolanie voči SP 66,- € - dvojmo“ vyzval žalobkyňu a jej právneho zástupcu, aby doložili svoje dovolacie tvrdenia a náležite preukázali, že odvolanie v tejto veci právne účinným spôsobom podala dňa 28. júna 2013, keďže kópia predmetného potvrdenia o odovzdaní písomností neobsahuje údaje dostatočne identifikujúce predmetné odvolanie. Predmetná výzva bola žalobkyni doručená dňa 12. marca 2018 a jej právnemu zástupcovi dňa 18. augusta 2017, avšak títo na výzvu okresného súdu nereagovali.

13. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu nemal v preskúmavanej veci za následok odňatie možnosti žalobkyne pred súdom konať, nakoľko ak účastník na výzvu nereaguje alebo hodnoverným spôsobom nepreukáže svoje tvrdenia o doručení konkrétnej zásielky v konkrétny deň, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (R 145/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 401/2015).

14. Preto odvolací súd správne podané odvolanie odmietol ako oneskorené, keď žalobkyňa nepreukázala zákonom stanovenú lehotu na podanie odvolania prostredníctvom orgánu s povinnosťou doručenia a zospisového materiálu vyplýva skutočnosť, že odvolanie podala po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, t. j. dňa 1. júla 2013 osobne v podateľni okresného súdu.

15. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie v dovolaní o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c) C.s.p. bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

16. Keďže predmet dovolacieho konania sa týkal poplatkovej povinnosti žalobkyne, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie dovolacieho súdu o nároku na náhradu trov dovolacieho konania. V časti konania, v ktorej sa rieši poplatková povinnosť strany sporu, vystupuje totiž len táto strana, preto z povahy veci je rozhodovanie o náhrade trov vylúčené.

17. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.