UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 793,35 €, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 12Er/3687/2010, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 2CoE/62/2014-51 zo dňa 12. septembra 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinná m á voči oprávnenej n á r o k na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2CoE/62/2014-51 zo dňa 12. septembra 2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Er/3687/2010-10 zo dňa 20.12.2013, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Odvolací súd zároveň návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
2. Toto uznesenie napadla oprávnená dovolaním a zároveň navrhla konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky.
3. Oprávnená podala proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.
5. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých
- tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp.zn. 3OboE/1/2013, ako aj z 18. júna 2013 sp.zn. 3OboE/25/2013) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p., § 10 ods. 1 a 2 O.s.p., resp. [§ 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p.“/] a § 34, § 35 C.s.p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
6. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 161 C. s. p.).
7. Následne Najvyšší súd skúmal, či je dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp.zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp.zn. 3Oboer/179/2013, z 29. júla 2014 sp.zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp.zn. 3Oboer/139/2013 a zo 17. júna 2014 sp.zn. 3Oboer/165/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 ods. 1 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom ( § 452 ods. 1 C.s.p.). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod s p. z n. 3Oboer/70/2013, sp.zn. 3Oboer/81/2013, sp.zn. 3Oboer/149/2013, sp.zn. 3Oboer/163/2013 a sp.zn. 3Oboer/229/2013, s odôvodneniami ktorých sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza. 11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.3 veta druhá C.s.p.).
12. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a povinnej teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej. (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.).
13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.