22XCoE/3/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: U. I., bytom XX. X., o vymoženie 533,76 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Er/243/2005, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoE/138/2013-24 zo dňa 30. decembra 2013 takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoE/138/2013-24 zo dňa 30. decembra 2013 z a s t a v u j e.

Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 533,76 € s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice N 1902/2005, NZ 18801/2005, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 01.05.2005.

2. Exekučný súd uznesením č. k. 18Er/243/2005-21 zo dňa 01.06.2012 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 103,53 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

3. O odvolaní oprávnenej Krajský súd v Prešove rozhodol (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k. 23CoE/138/2013-24 zo dňa 30.12.2013 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s rozhodnutím exekučného súdu [§ 219 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O.s.p.“]. Poukázal na § 58 ods. 1 v spojitosti s § 57 ods. 1 aods. 2, pričom dôvodil, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul bola v danom prípade v rozpore so zákonom, čím nemala vlastnosti materiálnej vykonateľnosti, a teda neboli splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená v celosti odvolanie. Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. V danom prípade najvyšší súd rozhoduje o odvolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 6 CoE 126/2013, 6 CoE 110/2013, 6 CoE 138/2013, 6 CoE 141/2013, 6 CoE 3/2014, 6 CoE 23/2014, 6 CoE 39/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

7. O náhrade trov odvolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným odvolaním oprávnená, povinnému však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.