22XCoE/2/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: B. L., bytom M., o vymoženie 320,66 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 23Er/800/2009, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/280/2013-50 zo dňa 30. septembra 2013, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/280/2013-50 zo dňa 30. septembra 2013 z a s t a v u j e.

Povinnej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 320,66 € s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp.zn. SR 02345/09 zo dňa 26.05.2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Exekučný súd uznesením č.k. 23Er/800/2009-13 zo dňa 27.03.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinnou v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy), ktorá ale nespĺňala podmienku písomnej formy ustanovenej § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Písomná forma by bola zachovaná, ak by oprávnená a povinná podpísali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bola rozhodcovská doložka obsiahnutá. Nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky tak spôsobuje jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto exekučný súdexekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

3. O odvolaní oprávnenej Krajský súd v Trnave rozhodol (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k. 10CoE/280/2013-50 zo dňa 30.09.2013 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s rozhodnutím exekučného súdu [§ 219 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O.s.p.“]. Zdôraznil, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, v dôsledku čoho nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu. Vydaný rozhodcovský rozsudok tak nemôže byť vykonateľným exekučným titulom.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie. Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. Júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. V danom prípade najvyšší súd rozhoduje o odvolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 6 CoE 126/2013, 6 CoE 110/2013, 6 CoE 138/2013, 6 CoE 141/2013, 6 CoE 3/2014, 6 CoE 23/2014, 6 CoE 39/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

7. O náhrade trov odvolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným odvolaním oprávnená, povinnej však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.