22XCdo/85/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike,   za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o zaplatenie 175,- Eur a iné, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 10C/302/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19. augusta 2014, č.k. 6Co/338/2014-93, a proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. augusta 2015, č.k. 6Co/710/2015-190, takto

r o z h o d o l :

Dovolania   o d m i e t a.

Žalovanej   n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 10. decembra 2013, č.k. 10C/302/2012-59, uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia zaplatila súdny poplatok vo výške 66,- € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 19. augusta 2014, č.k. 6Co/338/2014-93 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 124/2011-13 z 30. marca 2011 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).  

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom ho žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 2 Cdo 165/2013, 2 Cdo 328/2013, 2 Cdo 6/2014, 2 Cdo 41/2014, 2 Cdo 166/2014, 2 Cdo 214/2014, 2 Cdo 271/2014, 1 Cdo 359/2013, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014, 7 Cdo 368/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Ďalej Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 20.11.2014, č.k. 10C/302/2012-125 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- € v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 11.08.2015, č.k. 6Co/710/2015-190, napadnuté uznesenie potvrdil. Konštatoval, že odvolanie bolo podané po 30. septembri 2012, preto súd prvého stupňa správne vyrubil žalobkyni súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. K tvrdeniu žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, uviedol, že tento výklad ignoruje viaceré ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, najmä jeho § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Rozhodnutím súdu prvého stupňa preto nedošlo k analógii pri vyrubovaní súdneho poplatku, ale len k aplikácii zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou od 1. januára 2015, najvyšší súd už len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková