22XCdo/8/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/191/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2016 sp. zn. 17Co/401/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Revúca uznesením z 18. apríla 2013 č. k. 4C/191/2012-34 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti vo výške 66,- eur, pričom o výške poplatku rozhodol podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. septembra 2016 č. k. 17Co/401/2016 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie zo dňa 9. novembra 2016, t.j. po účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.). Rozhodoval vylúčený sudca (ustanovenia § 420 písm. e/ C.s.p.) a bol súd nesprávne obsadený (ustanovenia § 420 písm. e/ C.s.p.) - súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu a pre rovnaké vady aj uznesenie okresného súdu, v celom rozsahu zrušil.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že ide o dovolanie, ktorým je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o uložení poplatkovej povinnosti, jeho prípustnosť je teda v zmysle § 420 C.s.p. vylúčená, nakoľko nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

6. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňou uvádzanú prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 420 C.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.