UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 6C/139/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/549/2015-207 zo dňa 23. septembra 2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením č.k. 6C/139/2012-165 zo dňa 28.07.2015 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/549/2015-207 zo dňa 23.09.2015 napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že v zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej v tomto konaní podal žalobca na súd dňa 10.02.2014. Neobstojí preto podľa krajského súdu námietka žalobcu, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný až za znenia zákona účinného práve od 01.01.2014, kedy ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch už bolo zrušené. Len poplatky za konania sa vyberajú podľa predpisov účinných do 30.09.2012, ak sa konanie začalo do 30.09.2012.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutieoznačila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou od 01.01.015, najvyšší súd len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.