22XCdo/54/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti

žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej

ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 12C/251/2012, o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2015,

č.k. 17Co/1136/2014-193, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

Žalovanej   n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 12. augusta 2014, č.k. 12C/251/2012-135,

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 80,- € (4-krát

po 20,- €) v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 4. marca 2015,

č.k. 17Co/1136/2014-193, napadnuté uznesenie potvrdil. Konštatoval, že odvolanie bolo

podané po 30. septembri 2012, preto súd prvého stupňa správne vyrubil žalobkyni súdny

poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. K tvrdeniu žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, uviedol, že tento

výklad ignoruje viaceré ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, najmä jeho

§ 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní

vo veci samej. Rozhodnutím súdu prvého stupňa preto nedošlo k analógii pri vyrubovaní

súdneho poplatku, ale len k aplikácii zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté

rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,

ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a priznať jej náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 180/2014,

3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014,

5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014.

Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou

od 1. januára 2015, najvyšší súd už len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť

dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. prípustné

nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková