22XCdo/53/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 12C/251/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2015,
č.k. 17Co/1135/2014-189, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 16. júla 2014, č.k. 12C/251/2012-116,
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- € v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 4. marca 2015,
č.k.: 17Co/1135/2014-189, napadnuté uznesenie potvrdil. Konštatoval, že odvolanie bolo
podané po 30. septembri 2012, preto súd prvého stupňa správne vyrubil žalobkyni súdny
poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. K tvrdeniu žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, uviedol, že tento
výklad ignoruje viaceré ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, najmä jeho
§ 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní
vo veci samej. Rozhodnutím súdu prvého stupňa preto nedošlo k analógii pri vyrubovaní
súdneho poplatku, ale len k aplikácii zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,
ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a priznať jej náhradu
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 180/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014,
5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014.
Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou
od 1. januára 2015, najvyšší súd už len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť
dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2016
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková