22XCdo/52/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 12C/251/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2015,
č.k. 17Co/1132/2014-183, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 24. apríla 2014, č.k. 12C/251/2012-32,
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 330,- €
(5x 66,- €) podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne uznesením z 4. marca 2015,
č.k.: 17Co/1132/2014-183, napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku
zaujatosti; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho
poplatku za námietku zaujatosti.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť, lebo v danom prípade:
a) súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol
podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž námietku zaujatosti,
ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p.,
b) odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho
rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,
c) rozhodoval vylúčený sudca (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení
s ustanovením § 237 písm. g/ OSP),
d) súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ OSP); o jej povinnosti zaplatiť súdny
poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú
a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha. Zároveň navrhla,
aby dovolací súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky
č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústava“) Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie
konania odôvodnila tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku
za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného
práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 243c O.s.p.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje,
ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa ktorého
k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému zákonom
č. 621/2005 Z.z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie
námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti
podal odôvodnene (za tým účelom došlo predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom
zavedenia poplatku za vznesenie námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému
predlžovaniu súdneho konania predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.
K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky
sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej
povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné
s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,
I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah
do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež
rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne
opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu
a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude
narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).
Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa názoru
najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného
práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi
vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo
prístup k súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva
vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Najvyšší súd sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky, že zavedením súdneho
poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva
na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh
na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,
5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou
od 1. januára 2015, najvyšší súd už len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť
dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2016
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková