22XCdo/52/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti

žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej

ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 12C/251/2012, o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2015,

č.k. 17Co/1132/2014-183, takto  

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania   z a m i e t a.

Dovolanie   o d m i e t a.

Žalovanej   n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 24. apríla 2014, č.k. 12C/251/2012-32,

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 330,- €

(5x 66,- €) podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.  

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne uznesením z 4. marca 2015,

č.k.: 17Co/1132/2014-183, napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku

zaujatosti; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho

poplatku za námietku zaujatosti.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť, lebo v danom prípade:

a) súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž námietku zaujatosti,

ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p.,  

b) odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho

rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,  

c) rozhodoval vylúčený sudca (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení

s ustanovením § 237 písm. g/ OSP),

d) súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ OSP); o jej povinnosti zaplatiť súdny

poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú

a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha. Zároveň navrhla,

aby dovolací súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky

č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len „Ústava“) Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie

konania odôvodnila tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku

za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného

práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade

s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 243c O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje,

ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie

stanoviska.

Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa ktorého

k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému zákonom

č. 621/2005 Z.z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie

námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti

podal odôvodnene (za tým účelom došlo predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom

zavedenia poplatku za vznesenie námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému

predlžovaniu súdneho konania predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.

K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov

s čl. 46 ods. 1 Ústavy najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky

sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej

povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné

s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,

I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah

do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež

rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne

opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu

a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude

narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).

Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa názoru

najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného

práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi

vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo

prístup k súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva

vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Najvyšší súd sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky, že zavedením súdneho

poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva

na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014,

1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,

5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014. Dovolací súd

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou

od 1. januára 2015, najvyšší súd už len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť

dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. prípustné

nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková