Najvyšší súd Slovenskej republiky
22XCdo/133/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6C/148/2012-141 zo dňa
7. februára 2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
zo 17. decembra 2014, č.k. 4Co/354/2014-165, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením zo 7. februára 2014,
č.k. 6C/148/2012-141, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
vo výške 20,- € podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Trenčíne
uznesením zo 17. decembra 2014, č.k. 4Co/354/2014-165 napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a dodal, že jeho odôvodnenie je plne v súlade
s požiadavkami kladenými na spravodlivé súdne konanie a zodpovedá ustanoveniu § 157
ods. 2 O.s.p. Za nesprávne považoval odvolací súd stanovisko odvolateľky k aplikácii
prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej
povinnosti v konaniach začatých do 30. septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo
navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia právnej úpravy zákona účinného v čase
vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) zo strany okresného súdu
správna.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá
žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a pre prípad úspešnosti žiadala
priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že jej postupom súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237
písm. f/ O.s.p.), pričom vada mala spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu
a v porušení práva dovolateľky na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť tam, kde ju nemala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta
druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 180/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 4 Cdo 266/2014,
4 Cdo 363/2014, 4 Cdo 391/2014, 4 Cdo 402/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014,
5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2016
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková