22XCdo/10/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti

žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej

ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 14C/367/2012, o dovolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/606/2013-40 zo dňa 24. júla 2014, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej   n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 14C/367/2012-14 zo dňa 13.11.2012 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- € za námietku zaujatosti podľa

položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej „zákon č. 71/1992 Zb.“). Toto

uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/606/2013-40 zo dňa 24.07.2014

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,

že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku

zaujatosti.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom

žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť, lebo v danom prípade: 1. súdy

rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); uviedla, že nepodala námietku zaujatosti, ale návrh podľa

§ 12 ods. 1 O.s.p., 2. odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.)

tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,

3. rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.);

o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého

jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená v súlade § 241

ods. 1 veta druhá O.s.p., skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.); v zmysle § 243a ods. 3 O.s.p. rozhodoval

bez nariadenia pojednávania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V týchto

ustanoveniach nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému podala žalobkyňa

dovolania. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.

Procesnú prípustnosť dovolaní žalobkyne by vzhľadom na to zakladala len procesná

vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014,

1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,

5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014). Dovolací súd

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,

najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková