22XCdo/1/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/260/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 23.09.2016 č. k. 8Co/302/2016-246, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina uznesením z 5. júna 2013 č. k. 17C/260/2012-30 vydaným súdnym úradníkom uložil žalobkyni, aby zaplatila súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti vo výške 66,- € v zmysle položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 23. septembra 2016 č. k. 8Co/302/2016- 246, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá žiadala uvedené rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní pred súdmi došlo k vade podľa § 420 písm. f/, § 420 písm. e/ CSP.

4. Avšak z napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplýva skutočnosť, že tento rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu zrušil. Na základe tejto skutočnosti Okresný súd v Žiline vyzval listom zo dňa 28.11.2016 žalobkyňu, aby mu písomne oznámila, či trvá na podanom dovolaní.

5. Následne, podaním z 16.12.2016 žalobkyňa podané dovolanie vzala späť v celom rozsahu. Predmetné podanie v mene žalobkyne podala AK Fridrich Paľko, s.r.o., jej menom doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. - advokát, avšak z predloženého spisového materiálu Najvyššiemu súdu SR vyplynulo, že v predmetnej veci bolo predmetné dovolanie podané povereným zamestnancom žalobkyne - JUDr. Katarínou Hegedušovou, pričom úkon späťvzatia dovolania vykonala iná osoba, advokát žalobcu.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyzval žalobkyňu listom z 02.05.2017, aby potvrdila tento úkon.

6. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. Nakoľko žalobkyňa na výzvu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote nereagovala, Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že žalobkyňa trvá na svojom podaní - späťvzatí dovolania zo dňa 16.12.2016.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobkyňa), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) so zreteľom na späťvzatie dovolania žalobkyne, konanie podľa § 446 CSP zastavil.

8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.